>
>
>
>
Kľúčové trendy sektora do roku 2030
Kľúčové trendy sektora do roku 2030
Trendovo je možné sektor charakterizovať ako vysoko dynamický, rýchlo sa rozvíjajúci a meniaci. Medzi kľúčové trendy, opäť po jednotlivých sub-segmentoch, patria:
- Analýza dát: Nástup umelej inteligencie, najmä ML, ovplyvní schopnosť IKT riešení učiť sa, vytvárať si hypotézy, interagovať s človekom v prirodzenom jazyku a pod. Vďaka technológiám BigData bude možné pracovať s väčšími objemami dát, a teda zvýšiť presnosť dátových modelov, predikcií, atď.
- Dizajn a návrh: Už v blízkej budúcnosti sa naplno prejavia trendy nových architektúr na báze mikroslužieb, IoT, modularity či 3D tlače. Nové architektúry umožnia urobiť viac práce vo virtuálnom prostredí, simulovať a pochopiť správanie sa zložitého systému predtým, než je vôbec skonštruovaný fyzický prototyp. Vďaka technológiám ako digitálne dvojča (Digital Twin) a 3D tlač výrazne klesnú náklady pri vývoji nových výrobkov a zároveň sa zvýši ich spoľahlivosť a kvalita.
- Vývoj softvéru: Primárnym trendom v sektore je celková softverizácia IKT riešení a služieb, teda prechod z dnešného stavu, kde softvér je vnímaný ako doplnok (tzv. enabler) hardvéru, do situácie, kde sa hardvér stane komoditou a softvér primárnym prvkom pridanej hodnoty. Do týchto trendov patrí raketový rozvoj „cloud computing“ a „edge computing“ paradigmy, či už na úrovni privátneho, verejného alebo hybridného riešenia. Do tohto trendu patria takisto rôzne softvérovo definované riešenia, ako sú komunikačné siete, dátové centrá, bezpečnosť a pod.
- IKT služby: Trendom v oblasti poskytovania IKT služieb bude prechod od kupovania balíkov IKT riešení k poskytovaniu rôznorodých činností a prvkov „ako služba”. Do týchto trendov patrí raketový rozvoj infraštruktúry ako služby (IaaS), platforiem či softvérových aplikácií ako služieb (PaaS, resp. SaaS), alebo priamo bezpečnostné či podnikové procesy konzumované ako služba (Sec-aaS, BPaaS).
- Projektové a konzultačné aktivity: V oblasti podpory IKT riešení dôjde k posunu od tradičných kaskádovo riadených činností k vyššej flexibilite, využívaniu agilných metód riadenia. V rámci tohto trendu sa IKT riešenia postupne presunú z podpornej roly do roly priamo ovplyvňujúcej výkonnosť organizácie, jej vzťah so zákazníkmi, predaj a konzumáciu pridanej hodnoty. V tomto kontexte bude rásť význam kyberbezpečnosti, okrem iného aj v súvislosti s ochranou dát.
- Dátová infraštruktúra: Digitálne infraštruktúry slúžiace občanom, malým a stredným podnikom (MSP), verejnému sektoru a iným organizáciám si do roku 2030 budú vyžadovať čoraz výkonnejšie výpočtové prostredia a komplexné dátové infraštruktúry. Tento posun si bude vyžadovať vývoj a zavádzanie úplne nových technológií spracúvania údajov. S cieľom reagovať na tieto trendy rastúcej distribúcie a decentralizácie kapacít spracúvania údajov a na prekonanie nedostatku primeranej cloudovej ponuky, ktorá by uspokojila potreby podnikov a verejnej správy, bude významnú úlohu zohrávať posilnenie cloudovej infraštruktúry a cloudových kapacít.
Očakáva sa, že nové prvky digitálnej komunikácie a výpočtových schopností prinesú do konca tohto desaťročia novú perspektívu tzv. „digitálnej spoločnosti”. Táto perspektíva ešte viac zdôrazní potrebu gigabitového pripojenia a spojenia zdrojov a konzumentov dát, informácií a znalostí. Ešte pred koncom tohto desaťročia budú podniky potrebovať špecializované gigabitové prepojenia a dátové infraštruktúry na cloud computing a spracovanie údajov, pričom vysokovýkonná výpočtová technika si bude na spracovanie údajov v reálnom čase vyžadovať terabitové pripojenia, aj nad rámec dnešných úvah o 5G. Tvorba stratégie rozvoja ľudských zdrojov pre informačné technológie a telekomunikácie teda prebieha v čase, keď globálnu ekonomike charakterizuje prechod k štvrtej priemyselnej revolúcii (Priemysel 4.0), ktorá je akcelerovaná práve digitálnou transformáciou a globálnymi trendami, ktoré boli uvedené vyššie. Vplyv digitálnej transformácie na ľudské zdroje je rastúci a taký enormný a prelomový, že v jeho kontexte musíme rozvoj ľudských zdrojov pre digitálnu ekonomiku vnímať širšie než iba v chápaní sektora. Dôležitým faktorom pre úspešné zvládnutie budúcich technologických, sociálnych a ekonomických výziev je práve aktívny, prediktívny s trendami zladený vzdelávací systém v tom najširšom vnímaní (formálne, neformálne a celoživotné vzdelávanie).
