Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

6. Priebežná správa o sektore

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 36 Zber, úprava a dodávka vody, 37 Čistenie a odvod odpadových vôd, 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov a 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom. 

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 36 Zber, úprava a dodávka vody v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 36 Zber, úprava a dodávka vody medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 0,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 8,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 12,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2017, pričom v tomto roku to bolo približne 6,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 15,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 21,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich jednoznačne najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2015, a to na úrovni 43,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2017 dosiahlo úroveň približne 12,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 37 Čistenie a odvod odpadových vôd v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 37 Čistenie a odvod odpadových vôd medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 16,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 16,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 29,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2011, pričom v tomto roku to bolo približne 3 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 12,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 14,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2014, a to na úrovni 25,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2016 dosiahlo úroveň približne 5,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017 
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 9,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo približne 16,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2014, pričom v tomto roku to bolo približne 2,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 6,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 13,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 6,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 8,9 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 5,5 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 15,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2012, pričom v tomto roku to bolo približne 0,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 10,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 2,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 10,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 0,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. 

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 36 Zber, úprava a dodávka vody v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017 
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 36 Zber, úprava a dodávka vody k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 14,2 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,11 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola vzhľadom k minimálnym hodnotám za roky 2010 až 2015 v priemere za celé sledované obdobie iba približne 1,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 14,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v rokoch 2010 až 2015 marginálny a obdobne tomu bolo aj v roku 2017. V priemere za celé sledované obdobie rokov 2008 až 2017 bol podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch na úrovni približne 0,01 %, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, ktoré bolo na úrovni približne 0,11 %. 

V divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd boli hodnoty platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl v prepočte na jedného zamestnanca, ako aj ich podiely na osobných nákladoch, v rámci sledovaného obdobia rokov 2008 až 2017 veľmi nízke, takže ich grafické zobrazovanie nemá adekvátne opodstatnenie. Výnimkou bol rok 2017, kedy dosiahli hodnotu približne 18,3 EUR na jedného zamestnanca, resp. 0,11 %-ný podiel na osobných nákladoch v divízii. 

  1. Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev.38Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v rokoch 2008 až 2017 

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI 

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 768,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 5,32 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 273,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 1522,2 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 9,4 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,91 %, s maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 10,79 % a minimom v roku 2008 (približne 0,07 %). 

V divízii 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom boli hodnoty platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl v prepočte na jedného zamestnanca, ako aj ich podiely na osobných nákladoch, v rámci obdobia od roku 2008 do roku 2017 veľmi nízke, takže ich grafické zobrazovanie nemá adekvátne opodstatnenie. Výnimkou bol rok 2010, kedy dosiahli hodnotu približne 10,3 EUR na jedného zamestnanca, resp. 0,08 %-ný podiel na osobných nákladoch v divízii. 

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore voda, odpad a životné prostredie podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore voda, odpad a životné prostredie bolo zo súhrnného počtu 1 156 UoZ evidovaných v celej SR k 31. 1. 2020 približne 31,9 % žien a 68,1 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 605 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli ženy s vyššími úrovňami EKR, a to s počtom 40 osôb. 

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 145 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 131 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 19 z nich nižšie úrovne EKR. 

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Košickom kraji, a to 32. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 23 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji. 

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli evidovaní len v nízkych počtoch, a to najmä v Prešovskom kraji a v Trnavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom kraji. 

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich počet predstavoval 96 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Banskobystrického kraja, pričom ich počet bol 40. Naopak, v Trnavskom kraji malo len minimum UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR. 

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 16 v danom sektore a kraji. Minimálny počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja. 

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 14. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 12 UoZ. Na druhej strane v Žilinskom kraji a sektore mali  
UoZ – ženy len minimálne zastúpenie. 

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore voda, odpad a životné prostredie v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019 
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora voda, odpad a životné prostredie dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 118 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 932 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 83 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 099 EUR, a to bolo približne 98 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu 1 755 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 157 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 823 EUR, resp. 74 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR. 

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Bratislavskom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne a pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný tiež v Prešovskom kraji. 

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne a relatívne nízky rast miezd v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji. 

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Bratislavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný tiež u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trnavskom kraji, avšak v Prešovskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne. 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.