Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 36 Zber, úprava a dodávka vody, 37 Čistenie a odvod odpadových vôd, 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov a 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore voda, odpad a životné prostredie bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 1 066 RPÚ, a to s podielom 2,3 % na celkovej početnosti RPÚ vo všetkých sektoroch NSP/SRI. Ako zobrazuje nižšie uvedený graf, počas sledovaného obdobia došlo k nárastu RPÚ v predmetnom sektore. Počet RPÚ sa zvýšil zo 183 v roku 2014 na242 v roku 2018, t. j. o 32,2 %.
Z nasledujúceho grafu vyplýva, že naviac RPÚ bolo u zamestnávateľov s 50 až 249 zamestnancami. Významne rastúci trend v RPÚ je možné sledovať v kategórii 250 až 499 zamestnancov, pri ktorých došlo až k 200,0 %-nému zvýšeniu počtu RPÚ.
Až 30,0 % RPÚ v sektore za sledované obdobie sa stalo na plochách trvalo prístupných prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné). Významný podiel na RPÚ, a to 18,0 %, v tomto sektore mali aj plochy používané hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie.
Podľa nasledujúcej tabuľky v predmetnom sektore dominujú RPÚ v zamestnaní pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikovaní pracovníci, ktorí mali 38,2 %-ný podiel na RPÚ v sektore.
Trieda zamestnaní SK ISCO-08/Rok | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | Spolu | % podiel |
Pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikovaní pracovníci | 63 | 72 | 74 | 99 | 99 | 407 | 38,2 % |
Vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení | 38 | 32 | 39 | 39 | 37 | 185 | 17,4 % |
Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave | 15 | 20 | 16 | 13 | 21 | 85 | 8,0 % |
Kvalifikovaní stavební pracovníci a remeselníci okrem elektrikárov | 11 | 9 | 23 | 22 | 13 | 78 | 7,3 % |
Kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci | 8 | 13 | 13 | 13 | 12 | 59 | 5,5 % |
Operátori stacionárnych strojov a zariadení | 6 | 7 | 9 | 6 | 19 | 47 | 4,4 % |
Technici a odborní pracovníci v oblasti vedy a techniky | 4 | 7 | 9 | 9 | 7 | 36 | 3,4 % |
Upratovači a pomocníci | 4 | 7 | 5 | 8 | 4 | 28 | 2,6 % |
Montážni pracovníci | 6 | 5 | 7 | 5 | 4 | 27 | 2,5 % |
Až 80,6 % RPÚ v sektore za roky 2014 až 2018 bolo spôsobených nedostatkami osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
V sektore voda, odpad a životné prostredie je možné sledovať veľmi pozitívny vývoj v znižovaní početnosti pracovných úrazov s ŤUZ. V sektore sa ich počet znížil z 11 v roku 2014 na jeden v roku 2018, t. j. bol zaznamenaný pokles o 90,9 %. Až 77,8 % pracovných úrazov s ŤUZ v tomto sektore bolo v zamestnaní pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikovaní pracovníci. Jednou z hlavných príčin úrazov s ŤUZ, a to s podielom 26,3 %, boli nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
V sektore voda, odpad a životné prostredie bolo za roky 2014 až 2018 zaznamenaných šesť SPÚ, a to s 2,7 %-ným podielom na všetkých SPÚ v SR za vybrané obdobie. Tieto SPÚ sa vyskytli na rôznych pracoviskách, ako napr.: plocha na údržbu, opravárska dielňa (v počte dva SPÚ), plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné (taktiež v počte dva SPÚ). Medzi zamestnania so SPÚ v tomto sektore patrili najmä: kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci (v počte dva SPÚ) a pracovníci pri likvidácii odpadu a ostatní nekvalifikovaní pracovníc (taktiež v počte dva SPÚ). Príčinami SPÚ v predmetnom sektore boli najmä nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy), nesprávna organizácia práce, či ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie.
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
V sektore voda, odpad a životné prostredie bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Nitrianskom kraji, kde dosiahol približne 50. V Žilinskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 30 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne desať. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, a to 97 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Žilinský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 95 %. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 54 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 65 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to približne deväť. V Nitrianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne šesť voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Žilinskom kraji, v ktorom dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR minimálne hodnoty. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 31 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 29 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 3 % a druhá najnižšia hodnota po Žilinskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 5 %.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to približne štyri. V Bratislavskom kraji boli na tejto úrovni EKR približne dve VPM. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 15 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 11 %.
V sektore voda, odpad a životné prostredie boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.