Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor

Základné finančno-ekonomické ukazovatele za Sektor verejných služieb a správy
Zdroj: Štatistický úrad SR

Na základe vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že sektor verejnej správy dokáže aj za krátke obdobie prejsť významnými zmenami. Napríklad je zrejmé, že počet zamestnancov patriacich v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností „SK NACE Rev. 2“ do kategórie „Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie“ vzrástol až o 10 tisíc zamestnancov. V tabuľke je vidieť, že pridaná hodnota sektora poklesla a tým poklesla aj pridaná hodnota zamestnanca z 35 tisíc eur (v roku 2013) na 29 tisíc eur (v roku 2017). Takáto pridaná hodnota na zamestnanca verejnej správy je zlomková v porovnaní napríklad so sektormi ako bankovníctvo a finančné služby (132 tisíc eur na zamestnanca) alebo energetika (120 tisíc eur na zamestnanca). Tu však treba brať do úvahy špecifické postavenie verejnej správy a celého balíka služieb, ktoré poskytuje občanom.

Porovnanie výšky priemernej hodinovej mzdy (v eurách) v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva
Zdroj: TREXIMA Bratislava na podklade ŠÚ SR
LEGENDA: 1 – Sektorová rada pre poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov; 2 – Sektorová rada pre ťažbu a úpravu surovín, geológiu; 3 – Sektorová rada pre potravinárstvo; 4 – Sektorová rada pre textil, odevy, obuv a spracovanie kože; 5 – Sektorová rada pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel; 6 – Sektorová rada pre celulózo-papierenský a polygrafický priemysel; 7 – Sektorová rada pre chémiu a farmáciu; 8 – Sektorová rada pre hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo; 9 – Sektorová rada pre sklo, keramiku, minerálne výrobky, nekovové materiály; 10 -Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo; 11 – Sektorová rada pre elektrotechniku; 12 – Sektorová rada pre energetiku, plyn, elektrinu; 13 – Sektorová rada pre vodu, odpad a životné prostredie; 14 – Sektorová rada pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu; 15 – Sektorová rada pre obchod, marketing, gastronómiu a cestovný ruch; 16 – Sektorová rada pre dopravu, logistiku, poštové služby; 17 – Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie; 18 – Sektorová rada pre bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo; 19 – Sektorová rada pre kultúru a vydavateľstvo; 20 – Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport; 21 – Sektorová rada pre verejné služby a správu; 22 – Sektorová rada pre administratívu, ekonomiku, manažment; 23 – Sektorová rada pre zdravotníctvo, sociálne služby; 24 – Sektorová rada pre remeslá a osobné služby.

Zaujímavým ukazovateľom je priemerná hodinová mzda v jednotlivých sektoroch. Tá ukazuje aj o koľko vzrástla priemerná hodinová mzda v sektore medzi rokmi 2013 a 2017. V sektore verejných služieb a správy vzrástla priemerná hrubá hodinová mzda za toto obdobie o 1,7 eura. Nižšia priemerná hodinová mzda je napríklad v sektore remesiel (3,95 eura), v drevospracujúcom odvetví, či v poľnohospodárstve. Výrazne vyššia priemerná hodinová mzda je potom v sektoroch IT (11,7 eura), v energetike (10,1 eura). Aj priemerná hrubá mesačná mzda v sektoroch národného hospodárstva v roku 2018 ukazuje pozíciu verejnej správy v príjmovej oblasti zamestnancov.

Priemerná hrubá mesačná mzda v sektoroch za rok 2018
Zdroj: ŠÚ SR

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.