Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreuje sektor verejné služby a správa divízia SK NACE Rev. 2: Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili v SR k 31. 10. 2021 cca 4 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných v sektore prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore verejné služby a správa k 31. 10. 2021

Približne 91 % ľudských zdrojov v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre verejné služby a správu uplatňovalo vysokú úroveň svojich zručností na realizáciu sektorovo špecifických pracovných činností. Zostávajúcich 9 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí kládlo požiadavky na strednú úroveň zručností zamestnancov. Sektorová rada pre verejné služby a správu v sledovanom období negarantovala nijaké zamestnanie s nízkou úrovňou požadovaných zručností.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore verejné služby a správa k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v sektore verejné služby a správa nenachádzali, pretože, ako bolo uvedené vyššie, príslušná sektorová rada takéto zamestnania nemala v garancii. Sektorovo špecifickí zamestnanci vo verejných službách a správe vykonávali najmä pracovné činnosti vyžadujúce vysokú úroveň zručností a taktiež dominantný počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali túto zručnostnú úroveň. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 86 %. Okolo 14 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore verejné služby a správa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na väčšinovej, t. j. na vysokej úrovni zručností, zvýšil približne o 200 osôb, t. j. o 17 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 70 osôb, t. j. o 47 % východiskového stavu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vo verejných službách a správe v prípade vysokej úrovne zručností najvyššia v Prešovskom kraji, kde presiahla 5 %. Hodnotu nad celoštátnym priemerom na vysokej zručnostnej úrovni zaznamenal aj Košický kraj, a to viac ako 3 %. Naopak, najnižšiu hodnotu, a to 1,4 %, dosiahol Banskobystrický kraj. Celkovo sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť vo verejných službách a správe prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Koordinátor verejnoprospešných služieb,
• Terénny sociálny a zdravotný pracovník,
• Iný odborný pracovník verejnej správy.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vo verejných službách a správe najnižšia v Trnavskom kraji, a to iba mierne nad 1 %. Pod úrovňou 2 % bola aj hodnota v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Na opačnej strane pomyselného rebríčka miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bol Košický kraj, a to s 13,5 %-nou hodnotou. Na strednej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť vo verejných službách a správe prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte tých UoZ, ktorí pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Príslušník obecnej, mestskej polície.

Na nízkej úrovni zručností sa nenachádzali nijakí zamestnanci, resp. UoZ s praxou v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre verejné služby a správu.

Zhrnutie za sektor

Sektor verejné služby a správa sa vyznačoval približne 91 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na vysokej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov. Táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na vysokej úrovni zručností približne 86 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zostávajúcich 14 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. Sektorová rada pre verejné služby a správu vzhľadom k charakteru pracovných úloh realizovaných na pracovných miestach v rámci tohto sektora negarantovala ani jedno zamestnanie SK ISCO-08 s nízkou úrovňou požadovaných zručností, takže nijakí zamestnanci ani UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v tomto sektore nevyskytovali.

V prevažnej kategórii ľudských zdrojov, t. j. s vysokými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na úrovni približne 2 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ cca 2 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 mierne vyššia, ako tomu bolo na vysokej úrovni zručností, a to necelé 4 %.

Regionálne rozdiely v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností boli medzi samosprávnymi krajmi SR pomerne nízke, vyššia rôznorodosť bola identifikovaná v prípade strednej úrovne zručností. Na vysokej zručnostnej úrovni sa, vzhľadom na situáciu v sektore vyznačoval najvýraznejšou hodnotou miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti Prešovský kraj, naopak v Banskobystrickom kraji bola zaznamenaná najnižšia regionálna hodnota. Na strednej úrovni zručností bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti identifikovaná v Košickom kraji a najnižšia v Trnavskom kraji. Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa v prípade vysokej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Koordinátor verejnoprospešných služieb,
• Terénny sociálny a zdravotný pracovník,
• Iný odborný pracovník verejnej správy.

Na strednej úrovni zručností išlo najmä o zamestnanie Príslušník obecnej, mestskej polície.