Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor verejné služby a správa nasledovnú divíziu SK NACE Rev. 2:

  • Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 3,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 30,1 % mužov a 69,9 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore verejné služby a správa od januára 2019 do decembra 2020
Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor verejné služby a správa od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 34,1 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 9,6 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 21,2 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 44,4 % v septembri 2020 do 50,0 % v novembri 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 2,7 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 920 osôb) bol v decembri 2020 a ich najnižší počet (710) bol v marci 2020. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to 1 150, a najmenej, s počtom 820, ich bolo v auguste 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 14,2 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 11,9 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 29,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 27,4 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 7,6 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 37,9 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore verejné služby a správa v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,9 p. b. vyššia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 1,3 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 2,1 p. b. a dosiahla 1,7 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,7 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 2,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola iba 0,7 % a v roku 2020 to bolo 0,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 3,6 p. b., resp. o 5,1 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,1 p. b. a u mužov vzrástla o 0,5 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora, v ďalších dvoch krajoch bola hodnota rovnaká. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 1,4 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, a to 1,1 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,5 %. Rovnako nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien bola v tomto roku aj v Trenčianskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch dosiahla alebo prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výraznejšie prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol úroveň 1,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Trnavskom kraji, a to iba 0,6 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to len mierne nad 0,6 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 2,6 %, takmer identicky, ako tomu bolo v Prešovskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 0,6 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Bratislavskom kraji, a to 0,9 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 5,2 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 3,7 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 1,0 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,2 %, bola v Trnavskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie iba o 0,1 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 0,6 p. b. V rámci sektora evidentný nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, aj tam však išlo iba o 0,2 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Banskobystrický kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,1 p. b. a Trnavský kraj, kde hodnota miery špecifickej nezamestnanosti zostala nezmenená.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie iba o 0,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 2,6 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 1,2 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti v sektore boli muži v Banskobystrickom kraji s príslušným znížením o 0,5 p. b. a muži v Trnavskom kraji, kde pokles predstavoval 0,1 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore verejné služby a správa sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

  • koordinátorka verejnoprospešných služieb a aktivačných prác,
  • iná odborná pracovníčka verejnej správy,
  • zapisovateľka, pracovníčka pre spracovanie textov.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • koordinátor verejnoprospešných služieb a aktivačných prác,
  • iný odborný pracovník verejnej správy,
  • odborný pracovník v oblasti rozpočtu.

V sektore verejné služby a správa, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením žien, v rokoch 2019 aj 2020 výrazne prevažoval počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov mierne vyššie hodnoty ako u žien. Je však potrebné poznamenať, že v tomto sektore bola najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Z celkového počtu mužov, ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili muži UoZ cca 2,1 %. V prípade ženského pohlavia bol príslušný podiel menší, a to cca 0,9 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v sektore výraznejšie zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti mužov ako žien, pričom z regionálneho hľadiska bol u oboch pohlaví najviac zasiahnutý Prešovský kraj. Verejné služby a správa teda poskytovali väčšie možnosti uplatnenia ženám než mužom, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel mierne zvýraznila.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.