Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore verejné služby a správa je aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradená divízia klasifikácie SK NACE Rev. 2 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie a vzhľadom na to, že sa jedná o jedinú divíziu, ide o sektor s najnižším počtom divízií v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI (a to zhodne so sektorom hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, sektorom sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, ako aj so sektorom energetika, plyn, elektrina).

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora verejné služby a správa za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore verejné služby a správa predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 16,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 významne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,5 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo pokles o približne 2,41 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, a to o približne 1,7 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 7,2 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,7 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,7 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 14,8 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, čo predstavovalo cca 14,4 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde sa nachádzalo približne 16,6 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 60 a viac rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 15,5 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 45 až 49 rokov, a to s podielom približne 13,8 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 31,8 % na približne 27,1 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 68,2 % na cca 72,9 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 36,0 % na približne 28,6 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 64,0 % na cca 71,4 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 5,6 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore verejné služby a správa

Z hľadiska zamestnanosti je najvyššia početnosť osôb pracujúcich v sektore v Bratislavskom kraji, nasledovanom Banskobystrickým, Prešovským a Košickým krajom. Početnosť ekonomických subjektov sa v tomto sektore lokalizuje primárne na východné Slovensko, kam patrí Prešovský kraj a Košický kraj. Vyššia početnosť subjektov verejných služieb a správy sa prejavuje aj na juhu stredného Slovenska, konkrétne v rámci Banskobystrického kraja. Stredná početnosť subjektov sektora verejné služby a správa je v Bratislavskom kraji a v Nitrianskom kraji. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora verejné služby a správa bol v Bratislavskom kraji v roku 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 65,6 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 30,8 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji zahraničné ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 3,7 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 70,2 %, evidovaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v štátnych ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 24,7 %. Na tretej pozícii boli s podielom 4,8 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom ich podiel tu dosiahol 67,3 %. Títo zamestnanci boli s približne 32,1 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 0,6 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 69,0 %. Za nimi nasledovali s podielom 29,1 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch, a to s podielom cca 1,9 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel bol približne 65,2 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so štátnym vlastníctvom, a to s podielom cca 31,7 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 2,8 %.

Taktiež Banskobystrický kraj sa v rámci sektora verejné služby a správa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 55,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (cca 44,5 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je štátne. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali v roku 2019 podiel cca 0,3 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore verejné služby a správa s podielom približne 72,4 % dominovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 27,4 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 0,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy dosiahli približne 68,4 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne a ich podiel predstavoval približne 30,9 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je zahraničné, úhrnne zamestnávali približne 0,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore verejné služby a správa

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Prešovskom kraji, kde dosiahol približne 90,5 %. Za Prešovským krajom sa nachádzal s podielom približne 90,4 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Košickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 89,1 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 81,5 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Nitrianskom kraji (83,2 %) a Žilinskom kraji (83,4 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore verejné služby a správa, a to na úrovni cca 1 122 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Nitrianskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Nitriansky kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 878 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Trenčiansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 866 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Košický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 623 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Prešovskom kraji (cca 627 EUR) a v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 710 EUR.