Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízie ekonomických činností 84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.

Vývoj schváleného štátneho rozpočtu SR v rokoch 2010 až 2019

Z hľadiska schváleného štátneho rozpočtu SR bol medzi rokmi 2010 a 2019 zaznamenaný rastúci trend jeho príjmov. Počas sledovaného obdobia prišlo k celkovému nárastu príjmov o približne 3,6 mld. EUR. Ich najnižšia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, t. j. na začiatku sledovaného obdobia, kedy to bolo približne 11,9 mld. EUR a do roku 2019 sa zvýšili na približne 15,5  mld. EUR.

Vývoj výdavkov schváleného rozpočtu SR približne kopíroval vývoj príjmov, avšak výdavky boli počas celého sledovaného obdobia vyššie ako príjmy. Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2010 boli na úrovni približne 16,4 mld. EUR a do roku 2019 vzrástli na približne 17,5 mld. EUR. Celkový nárast výdavkov schváleného štátneho rozpočtu tak počas sledovaného obdobia dosiahol približne 1,1 mld. EUR.

Keďže v schválenom štátnom rozpočte výdavky počas celého sledované obdobia prevyšovali príjmy, bilancia bola neustále záporná. Počas obdobia medzi rokmi 2010 a 2019 prišlo k zníženiu zápornej bilancie o približne 2,5 mld. EUR. Najvyššia záporná bilancia schváleného štátneho rozpočtu bola v roku 2010, a to približne 4,5 mld. EUR. Schválený štátny rozpočet dosiahol najmenší rozdiel príjmov a výdavkov v roku 2016, kedy to boli cca 2 mld. EUR.

Prehľad bilancie súhrnných rozpočtov obcí a miest v Slovenskej republike v členení podľa krajov v rok 2018

Z vyššie uvedenej mapy vyplýva, že príjmy samospráv prevýšili v roku 2018 ich výdavky vo všetkých krajoch SR. Najlepšie hospodárili samosprávy v Bratislavskom kraji, kde príjmy prevýšili výdavky približne o 75,38 mil. EUR. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde kladná bilancia príjmov a výdavkov skončila na úrovni 67,77 mil. EUR. V Nitrianskom kraji v mestách a obciach v roku 2019 príjmy prevyšovali výdavky o 35,99 mil. EUR, čo bolo najmenej spomedzi všetkých krajov. Je veľmi pozitívne, že z regionálneho hľadiska dosiahli mestá a obce v roku 2019 vo všetkých krajoch kladnú rozpočtovú bilanciu.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore verejné služby a správa podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore verejné služby a správa bolo zo súhrnného počtu 15 547 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 50,2 % žien a 49,8 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 6 603 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 425 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 2 132 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 1 808 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 56 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Banskobystrickom kraji, a to 170 osôb. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Prešovského kraja, kde ich počet predstavoval 168 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to 29.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 83. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, ktorých bolo 76. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len 15.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 1 649 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 1 473 osôb. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 33 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 364 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 363 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 83 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 200. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Bratislavského kraja, a to s početnosťou 189 UoZ. Na druhej strane v Žilinskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 78 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore verejné služby a správa v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora verejné služby a správa dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 221 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 766 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 63 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 118 EUR, a to bolo približne 92 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 461 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 120 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel priemernej mesačnej hrubej mzdy medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 695 EUR, resp. 57 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Žilinskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Nitrianskom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Banskobystrickom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. 

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Banskobystrickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy  bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trenčianskom kraji, avšak v Trnavskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne a nízky rast miezd bol zaznamenaný tiež v Košickom kraji.