V sektore ťažba a úprava surovín, geológia sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Ťažba uhlia a lignitu, Ťažba ropy a zemného plynu, Dobývanie kovových rúd, Iná ťažba a dobývanie, Pomocné činnosti pri ťažbe. Vzhľadom na to, že v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia je zaradených celkovo päť divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI ide o sektor s pomerne vysokým počtom divízií.
Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia za roky 2010 a 2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore ťažba a úprava surovín, geológia predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 50 až 54 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 18,3 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne vzrástol. Takmer rovnako početnou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov, ktorých podiel v roku 2019 dosiahol úroveň takmer 18,3 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 4,1 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, a to o približne 3,4 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 7,8 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 4,4 p. b.
U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, kde sa nachádzalo približne 18,4 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 55 až 59 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 16,7 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 45 až 49 rokov, a to s podielom približne 15,3 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.
Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 26,2 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 18,0 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, čo predstavovalo cca 14,3 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore. Na druhej strane podiel žien vo veku 15 až 19 rokov bol minimálny.
Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 29,8 % na približne 22,8 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 70,2 % na cca 77,2 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 31,5 % na približne 24,9 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 68,5 % na cca 75,1 %.
Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 6,7 p. b.
Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore ťažba a úprava surovín, geológia
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Kraje, kde je v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia najviac zamestnaných osôb, a to najmä Trenčiansky kraj, sa v rámci SR vyznačujú strednou až nižšou početnosťou ekonomických subjektov, avšak nachádzajú sa tu veľkí zamestnávatelia, napr. so zameraním na ťažbu fosílnych palív v regióne Hornej Nitry. Najvyššia početnosť ekonomických subjektov v sektore ťažba a úprava surovín, geológia je charakteristická pre Žilinský a Košický kraj, kde sa ťažia najmä suroviny potrebné pre stavebníctvo. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.
V rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 42,3 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 37,4 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji zahraničné ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 20,3 %.
V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 47,2 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v štátnych ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol približne 30,4 %. Na tretej pozícii boli s podielom 21,3 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch.
Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol až 95,2 %. Títo zamestnanci boli s 4,5 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora len približne 0,4 % zamestnancov.
Nitriansky kraj bol za rok 2019 charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské, pričom podiel zamestnancov v nich tvoril približne 88,2 %. Za nimi nasledovali s podielom 11,8 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch.
Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 67,5 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 18,2 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval približne 14,2 %.
Banskobystrický kraj sa v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 80,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (11,3 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 8,6 % v rámci sektora a kraja.
V Prešovskom kraji v sektore ťažba a úprava surovín, geológia dominovali s podielom približne 64,4 % zamestnanci v družstvách. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 19,2 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 16,4 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.
Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch dosiahli približne 48 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 34,3 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 9,0 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.
Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore ťažba a úprava surovín, geológia
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Poznámka: Podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde v sektore v rámci celej SR predstavoval cca 79,0 %. Údaj za kraj je zobrazený iba v prípade, že nemá dôverný charakter.
Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.
Celoslovenský podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 bol v sektore ťažba a úprava surovín, geológia na úrovni približne 79,0 %. Z dôvodu ochrany dôverných údajov sú dostupné konkrétne regionálne hodnoty za Žilinský kraj a Banskobystrický kraj, a to cca 72,7 %, resp. 75,6 %.
Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore ťažba a úprava surovín, geológia, a to na úrovni cca 1 133 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Bratislavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 936 EUR. S miernym odstupom za ním bol v rámci SR na treťom mieste Trenčiansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 816 EUR.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.