Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor ťažba a úprava surovín, geológia

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie:
05 Ťažba uhlia a lignitu, 06 Ťažba ropy a zemného plynu, 07 Dobývanie kovových rúd, ďalej 08 Iná ťažba a dobývanie a taktiež 09 Pomocné činnosti pri ťažbe.

V sektore sa za roky 2008 až 2017 prejavil v SR rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 9,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 44,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo 51,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 38,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v sektore ťažba a úprava surovín, geológia v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom ku prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom ku prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 17 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 19,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 14,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore ťažba a úprava surovín, geológia

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore ťažba a úprava surovín, geológia bol za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 61,1 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 61,1 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Banskobystrickom kraji, kde ich podiel bol približne 52,3 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 37,9 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 45,1 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 45,1 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 44,8 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 27,4 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Prešovskom kraji, a to približne 22,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (17,3 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len 10,6 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 60,9 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 50,2 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 38,4 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 46,3 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Košickom kraji a ich podiel bol približne 42,5 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 30 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 19,6 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Prešovskom kraji (18,7 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 9,1 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 324 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore ťažba a úprava surovín, geológia. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom tento podiel predstavoval približne 48,8 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 17 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 9,9 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora ťažba a úprava surovín, geológia pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel 0 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, a to 2,2 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor ťažba a úprava surovín, geológia v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.