Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor informačné technológie a telekomunikácie nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Telekomunikácie,
• Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby,
• Informačné služby.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili v SR k 31. 10. 2021 približne 3 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor informačné technológie a telekomunikácie radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore informačné technológie a telekomunikácie k 31. 10. 2021

Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie v sledovanom období negarantovala nijaké zamestnanie s nízkou úrovňou požadovaných zručností. Približne 98 % ľudských zdrojov v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre informačné technológie a telekomunikácie uplatňovalo vysokú úroveň svojich zručností na realizáciu sektorovo špecifických pracovných činností, ktoré si vyžadujú rozsiahly súbor vecných, technických a procesných vedomostí v špecializovanom odbore. Približne iba 2 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí malo požiadavky na strednú úroveň zručností zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore informačné technológie a telekomunikácie k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí zamestnanci v informačných technológiách a telekomunikáciách vykonávali predovšetkým pracovné činnosti vyžadujúce vysokú úroveň zručností a taktiež dominantný počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali túto zručnostnú úroveň. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 90 %. Okolo 10 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. Sektorovo špecifickí UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v sektore informačné technológie a telekomunikácie nenachádzali (príslušná sektorová rada totiž takéto zamestnania negarantovala).

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore informačné technológie a telekomunikácie počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na dominantnej, t. j. na vysokej úrovni zručností, zvýšil približne o 300 osôb, t. j. o 30 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 30 osôb, t. j. o 26 % východiskového stavu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore informačné technológie a telekomunikácie v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v štyroch krajoch SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V informačných technológiách a telekomunikáciách bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Trnavskom kraji (3,7 %), nasledovanom Prešovským krajom (3,6 %). V opačnom spektre sa vyznačoval najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti Žilinský kraj (2,0 %), nasledovaný sektorovo najpočetnejším Bratislavským krajom (2,1 %) a Nitrianskym krajom (taktiež 2,1 %). Vplyv na hodnoty regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Celkovo sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť v informačných technológiách a telekomunikáciách prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• IT konzultant,
• Aplikačný programátor,
• Iný vývojár, analytik softvéru a aplikácií,
• Technik počítačových sietí a systémov.

Na strednej úrovni zručností počet sektorovo špecifických zamestnancov, príslušných zamestnávateľských organizácií, resp. UoZ s predchádzajúcu praxou v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre informačné technológie a telekomunikácie, neumožňoval z dôvodu ochrany dôverných údajov publikáciu konkrétnych hodnôt miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností v krajskej štruktúre SR. Celoštátna hodnota sledovaného ukazovateľa na strednej úrovni zručností bola približne 12 %. Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa v prípade strednej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Servisný a prevádzkový pracovník telekomunikačných zariadení,
• Servisný a prevádzkový pracovník informačných technológií (IT).

Na nízkej úrovni zručností sa v sektore informačné technológie a telekomunikácie nenachádzali nijakí zamestnanci, resp. UoZ s praxou v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre informačné technológie a telekomunikácie.

Zhrnutie za sektor

Sektor informačné technológie a telekomunikácie sa vyznačoval približne 98 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na vysokej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na vysokej úrovni zručností približne 90 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zostávajúcich 10 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností.

Sektorová rada pre informačné technológie a telekomunikácie vzhľadom k charakteru pracovných úloh realizovaných na pracovných miestach v rámci sektora negarantovala ani jedno zamestnanie SK ISCO-08 s nízkou úrovňou požadovaných zručností, takže nijakí zamestnanci ani UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v tomto sektore nevyskytovali.

V dominantnej kategórii ľudských zdrojov, t. j. s vysokými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na úrovni 2,4 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba približne 2,4 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 približne 12 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou výraznejšie zasiahnuté najmä Trnavský a Prešovský kraj, pričom situáciu v týchto krajoch ovplyvnil aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa v prípade vysokej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• IT konzultant,
• Aplikačný programátor,
• Iný vývojár, analytik softvéru a aplikácií,
• Technik počítačových sietí a systémov.

Na strednej úrovni zručností išlo najmä o sektorovo špecifických UoZ, ktorí mali predchádzajúcu prax v zamestnaniach:

• Servisný a prevádzkový pracovník telekomunikačných zariadení,
• Servisný a prevádzkový pracovník informačných technológií (IT).