Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore informačné technológie a telekomunikácie sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Telekomunikácie, Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, Informačné služby. Vzhľadom na to, že v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie sú zaradené tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore informačné technológie a telekomunikácie predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 30 až 34 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 19,6 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 35 až 39 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 19 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo výraznejší nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 12,28 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov, a to o približne 2,9 p. b. Na druhej strane, v sektore vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 6,5 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 5,2 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 18,9 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 18,3 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, čo predstavovalo cca 17,9 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, kde sa nachádzalo približne 20,2 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 35 až 39 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 19,0 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 40 až 44 rokov, a to s podielom približne 15,8 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 68,2 % na približne 59,7 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 31,8 % na cca 40,3 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 73 % na približne 58,5 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 27 % na cca 41,5 %. Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 12,7 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore informačné technológie a telekomunikácie

Ekonomické subjekty v sektore informačné technológie a telekomunikácie vykazujú najvyššiu početnosť v Bratislavskom kraji, čo je súčasne skombinované aj s vysokou početnosťou sektorovo relevantných zamestnancov v tomto regióne. Taktiež v Žilinskom a Košickom kraji počet zamestnancov silne koreluje s početnosťou ekonomických subjektov, pričom obidva kraje sa vyznačujú výraznou intenzitou ekonomických činností v informačných technológiách a telekomunikáciách. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 58,9 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 29,3 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 9,7 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 49,1 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 40,5 %. Na tretej pozícii boli s podielom 8,6 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 55,3 %. Títo zamestnanci boli s 29,7 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. Ekonomické subjekty so zahraničným vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 14,9 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 66,6 %. Za nimi nasledovali s podielom 31,2 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 1,9 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 54,3 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 42,5 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 3,2 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 55,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (34,9 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel cca 9,5 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore informačné technológie a telekomunikácie s podielom približne 54,2 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 33,0 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 7,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom dosiahli približne 48,7 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 25,2 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, úhrnne zamestnávali približne 24,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore informačné technológie a telekomunikácie

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 91,5 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 91,0 % Košický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 88,9 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy v Trenčianskom kraji (70,4 %) a Nitrianskom kraji (83,2 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore informačné technológie a telekomunikácie, a to na úrovni cca 1 219 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Košickom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Košický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 1 128 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 950 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 651 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Nitrianskom kraji (cca 677 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 690 EUR.