Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre nsp/sri

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 61 Telekomunikácie, 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, 63 Informačné služby.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 61 Telekomunikácie v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 61 Telekomunikácie medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 39,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 76,2 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 96,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2017, pričom v tomto roku to bolo približne 56,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 61 Telekomunikácie medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 26,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 24,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 50 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 14,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 14 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 17,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 27,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2010, pričom v tomto roku to bolo približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 63 Informačné služby medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 0,3 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2016, a to na úrovni 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 1,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 63 Informačné služby v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 63 Informačné služby medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7,2 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 28,9 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 51,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 8,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 63 Informačné služby medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 7,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 7,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 14,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 61 Telekomunikácie v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 61 Telekomunikácie k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 676,2 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 1,61 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 1 534,4 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2011 na úrovni 2 816,5 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 308,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 4,92 %, s maximom dosiahnutým v roku 2011, a to na úrovni približne 9,24 % a minimom v roku 2008 (približne 1,14 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 2 891,3 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 6,38 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 1 052,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 3 269 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2014, kedy to bolo približne 88,3 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 3,2 %, s maximom dosiahnutým v roku 2008, a to na úrovni približne 7,58 % a minimom v roku 2014 (približne 0,3 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 63 Informačné služby k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl v rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie v rokoch 2008 až 2017

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 63 Informačné služby k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 1 000,8 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 4,3 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 594,1 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 1 344,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2013, kedy to bolo približne 80,9 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 2,3 %, s maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 5,19 % a minimom v roku 2013 (približne 0,3 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore informačné technológie a telekomunikácie podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore informačné technológie a telekomunikácie bolo zo súhrnného počtu 1 411 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 49,5 % žien a 50,5 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s vyššími úrovňami EKR, a to s počtom 361 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 64 ženy s nižšími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Banskobystrickom kraji, a to 17 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 14 osôb. Na druhej strane v Trnavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len minimum z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Bratislavskom kraji, a to 90. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 55 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trenčianskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 116. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorých bolo 71. Na druhej strane v Trenčianskom kraji bolo týchto UoZ len 16.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich počet predstavoval 17 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Bratislavského kraja a naopak, v Trnavskom kraji malo len minimum UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde ich bolo 68 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 51 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 12 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 125. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 69 UoZ. V Trenčianskom kraji to bolo len 17 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore informačné technológie a telekomunikácie v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora informačné technológie a telekomunikácie dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 2 205 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 539 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 70 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 707 EUR, a to bolo približne 77 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 463 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 112 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 924 EUR, resp. 42 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Košickom kraji. Naopak, v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli. Pokles miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Prešovskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Nitrianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný taktiež v Banskobystrickom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Banskobystrickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Nitrianskom kraji, avšak v Košickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.