Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor automobilový priemysel a strojárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení,
• Výroba strojov a zariadení i. n.,
• Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov,
• Výroba ostatných dopravných prostriedkov,
• Iná výroba,
• Oprava a inštalácia strojov a prístrojov,
• Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 10 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo k 31. 10. 2021

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo si približne 76 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, približne 22 % malo požiadavky na vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovali približne 2 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 12 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore automobilový priemysel a strojárstvo vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 89 %. Približne 7 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností, a to cca 4 %.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore automobilový priemysel a strojárstvo počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil približne o 3 700 osôb, t. j. o 35 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na nízkej úrovni zručností sa zvýšil približne o 120 osôb, t. j. o 24 % východiskového stavu. Zmeny v kategórii UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnania s vysokou úrovňou zručností, predstavovali okolo 260 osôb, resp. 30 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v štyroch krajoch SR vyššia, ako bola celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V automobilovom priemysle a strojárstve bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Košickom kraji, kde dosiahla viac ako 4 %. V opačnom spektre dominoval Bratislavský kraj s minimálnou hodnotou pod 2 %, nasledovaný Žilinským, Trenčianskym a Trnavským krajom, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti mierne nad 2 %. V sektore automobilový priemysel a strojárstvo sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Majster (supervízor) v strojárskej výrobe,
• Strojársky špecialista, konštruktér, projektant,
• Strojársky technik.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore automobilový priemysel a strojárstvo bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde presiahla 17 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Košickom kraji, dosiahol tam viac ako 15 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, kde presiahla 2 %. V línii Trnavského, Trenčianskeho a Žilinského kraja nepresiahla 7 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v automobilovom priemysle a strojárstve najvýraznejšie prejavila najmä v počte UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe,
• Iný montážny pracovník,
• Operátor stacionárneho zariadenia a stroja.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v automobilovom priemysle a strojárstve prejavila najmä v Prešovskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. V Prešovskom kraji atakovala hodnota sledovaného ukazovateľa 32 %, nasledovaná Nitrianskym krajom s hodnotou takmer 22 % a Banskobystrickým krajom (necelých 20 %). Naopak, minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji, a to ani nie 3 %. Sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore automobilový priemysel a strojárstvo sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v strojárskej (automobilovej) výrobe,
• Umývač a prípravár motorových vozidiel.

Zhrnutie za sektor

Sektor automobilový priemysel a strojárstvo sa vyznačoval približne 76 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov. Táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 89 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Približne 7 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na nízkej úrovni zručností, a to len cca 4 %. V najpočetnejšej kategórii ľudských zdrojov, t. j. so strednými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti približne 9 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania so strednou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 9 %. V prípade vysokej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 približne 3 % a na nízkej úrovni to bolo okolo 18 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Z hľadiska početnosti sektorovo špecifických UoZ išlo predovšetkým o pracovné úlohy vykonávané na strednej úrovni zručností, a to najmä v rámci nasledovných zamestnaní:

• Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe,
• Iný montážny pracovník,
• Operátor stacionárneho zariadenia a stroja.

Na nízkej úrovni zručností to bolo najmä zamestnanie Pomocný pracovník v strojárskej (automobilovej) výrobe.