Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor automobilový priemysel a strojárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení,
• Výroba strojov a zariadení i. n.,
• Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov,
• Výroba ostatných dopravných prostriedkov,
• Iná výroba,
• Oprava a inštalácia strojov a prístrojov,
• Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 10,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa automobilový priemysel a strojárstvo radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore automobilový priemysel a strojárstvo k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor automobilový priemysel a strojárstvo charakteristický výrazným zastúpením strednej zložky ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nižším podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov. Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 väčšinu, a to približne 57,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 11,4 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore automobilový priemysel a strojárstvo od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor automobilový priemysel a strojárstvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o cca 42,5 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ taktiež mierne zvýšil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 58,9 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o 48,7 %.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 8 800 osôb, resp. 48,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 31,0 % (cca 5 700 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 3 700 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 2 800 osôb (cca 47,0 %), počet starších UoZ o 2 000 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o menej ako 1 100 osôb (cca 41,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• automobilový priemysel a strojárstvo,
• automobilový priemysel a strojárstvo.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý presiahol 8,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 20,6 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to nad 15,0 %, bola aj v Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, iba 1,9 %, a nízka miera sledovaného ukazovateľa v rámci sektora bola aj v ďalších regiónoch s lokalizáciou finálnej automobilovej produkcie.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 10,6 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v susednom Košickom kraji, kde dosiahol 9,3 %. Priemer sektora prekročil ešte Banskobystrický kraj. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 1,6 %. Aj v ďalších krajoch so silným automobilovým zázemím bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to maximálne 4,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 9,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 7,8 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 2,0 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, kde to bolo až 26,3 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 19,8 %. Banskobystrický kraj sa taktiež vyznačoval hodnotou nad celoštátnym priemerom a najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom dosiahla iba 2,9 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch (Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom aj Nitrianskom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 13,7 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Košickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 2,4 %. Celoštátny priemer úspešne znižovali aj strojársky významné považské regióny.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Košickom kraji (13,7 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 2,6 %), pričom sektorovo špecifickú zamestnanosť starších osôb na trhu práce podržali aj výrobné prevádzky na Považí.

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 4,0 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, a to o cca 5,7 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Bratislavskom kraji, kde jej hodnota medziročne vzrástla iba o cca 1,0 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 2,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 4,6 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 0,8 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 3,2 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji,
a to približne 5,0 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 0,6 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 57,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 30,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 13,0 %. V sektore teda k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 8 800 osôb, resp. 48,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 31,0 % (cca 5 700 osôb) a mladších približne 21,0 % (cca 3 700 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 2 800 osôb (cca 47,0 %), počet starších UoZ o 2 000 osôb, resp. o 56,0 % a mladších UoZ o menej ako 1 100 osôb (cca 41,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa v jednotlivých vekových kategóriách zvýšila približne vyrovnane, najvýraznejšie u mladších (bolo ich relatívne málo, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Najmenej výrazne sa miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zvýšila u starších osôb. V období pandémie sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, u starších aj Nitriansky kraj. Pandémia sa vo všetkých vekových kategóriách prejavila najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, v podstatne menšom rozsahu v hlavnej triede 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia.