Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
Z hľadiska ekonomických činností, v rámci ktorých kombináciou výrobných prostriedkov, kvalifikovanej práce, technologických postupov a medziproduktov vznikajú výrobky alebo služby, vymedzujú sektor automobilový priemysel a strojárstvo divízie SK NACE Rev. 2:
- Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení,
- Výroba strojov a zariadení,
- Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov,
- Výroba ostatných dopravných prostriedkov,
- Iná výroba,
- Oprava a inštalácia strojov a prístrojov,
- Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.
Sektor automobilový priemysel a strojárstvo sa svojou veľkosťou v sektorovej štruktúre SRI radí medzi veľké sektory. K 31. 12. 2021 tvorili sektorovo špecifickí zamestnanci približne 10 %-ný podiel na úhrnnej zamestnanosti za všetky sektory SRI, pričom v sledovanom pandemickom období 31. 12. 2019 až 31. 12. 2021 bol v rámci sektora zaznamenaný pokles sektorovo špecifickej zamestnanosti. Osobitosti sektorovo špecifickej zamestnanosti z hľadiska regiónov SR prezentuje nasledujúci graf.
Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore automobilový priemysel a strojárstvo k 31. 10. 2021
Sektor automobilový priemysel a strojárstvo bol charakteristický približne 17 %-ným (viac ako 24 000 osôb) zastúpením Žilinského kraja na celkovom počte sektorovo špecifických zamestnancov v SR. Podobne, približne 16 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí sa využilo v Bratislavskom kraji, ako aj v Trenčianskom kraji. Medzi regiónmi najnižší podiel sektorovo špecifických zamestnancov vykázal k 31. 12. 2021 Banskobystrický kraj, a to cca 9 % z úhrnného počtu sektorovo špecifických zamestnancov.
V rámci celej SR nastal od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 pokles počtu sektorovo špecifických zamestnancov najmä v zamestnaniach:
- Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe,
- Prevádzkový zámočník (údržbár),
- Automechanik osobných motorových vozidiel,
- Obrábač kovov,
- Zvárač kovov,
- Nastavovač a obsluha kovoobrábacích strojov,
- Iný montážny pracovník.
Na druhej strane, od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 bol zaznamenaný mierny nárast počtu sektorovo špecifických zamestnancov v zamestnaniach:
- Strojársky špecialista,
- Zoraďovač zvárania,
- Mechatronik.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v členení podľa krajov SR k 31. 12. 2021
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v štyroch krajoch SR vyššia, ako bola jej celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora, pričom situáciu v krajoch ovplyvnila taktiež návratová mobilita osôb, ktoré boli z práce uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2021 zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde dosiahla približne 19 %. V opačnom spektre vynikal Bratislavský kraj, kde bola zaznamenaná miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti iba na úrovni 3 %.
Zvýšenie počtu sektorovo špecifických UoZ v sledovanom pandemickom období bolo zaznamenané najmä v zamestnaniach prislúchajúcich do hlavnej triedy zamestnaní SK ISCO-08 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, a to cca o 2 400 osôb. Podrobnejšie informácie o sektorovo špecifickej nezamestnanosti prezentuje nasledujúca tabuľka.
Zamestnania s najvýraznejším nárastom počtu sektorovo špecifických UoZ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021
| Poradie | Zmena (osoby) | Zamestnanie SK ISCO-08 |
| 1 | 895 | Iný montážny pracovník |
| 2 | 782 | Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe |
| 3 | 699 | Iný operátor stacionárneho zariadenia a stroja |
| 4 | 168 | Automechanik osobných motorových vozidiel |
| 5 | 93 | Zámočník, nástrojár a podobný pracovník |
| 6 | 65 | Pomocný pracovník v strojárskej (automobilovej) výrobe |
| 7 | 45 | Zvárač a rezač kovov |
| 8 | 44 | Mechanik a opravár motorových vozidiel |
| 9 | 44 | Strojný zámočník (okrem banského) |
| 10 | 37 | Operátor zariadenia na konečnú úpravu, pokovovanie a povrchovú úpravu kovov |
Na druhej strane, v niektorých zamestnaniach bolo v sledovanom období zaznamenané zníženie počtu sektorovo špecifických UoZ, ako je uvedené v tabuľke nižšie.
Zamestnania s najvýraznejším poklesom počtu sektorovo špecifických UoZ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021
| Poradie | Zmena (osoby) | Zamestnanie SK ISCO-08 |
| 1 | -38 | Montážny pracovník výroby autosedačiek |
| 2 | -25 | Nastavovač a obsluha kovoobrábacích strojov |
| 3 | -9 | Brúsič nástrojov |
| 4 | -7 | Riadiaci pracovník (manažér) v strojárskej výrobe |
| 5 | -5 | Mechatronik |
| 6 | -3 | Strojársky špecialista automatizácie |
| 7 | -3 | Nástrojár |
Zhrnutie: Sektor automobilový priemysel a strojárstvo sa k 31. 12. 2021 vyznačoval cca 10 %-ným podielom sektorovo špecifických zamestnancov v rámci sektorovej štruktúry SRI, pričom počas pandemického obdobia od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 bol zaznamenaný pokles zamestnanosti najmä v sektorovo špecifických zamestnaniach z hlavnej triedy zamestnaní SK ISCO-08 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení. Z regionálneho hľadiska sa sektorovo špecifické zručnosti zamestnancov uplatňovali najmä v Žilinskom, Bratislavskom a Trenčianskom kraji. Najviac nevyužitých ľudských zdrojov s predchádzajúcou praxou v sektore automobilový priemysel a strojárstvo bolo v Prešovskom a Košickom kraji, pričom regionálnu situáciu výrazne ovplyvnila aj návratová mobilita osôb, ktoré boli z práce uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Sektorovo špecifickí UoZ tvorili k 31. 12. 2021 približne 12 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre SRI a miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola na úrovni približne 10 %. Počet sektorovo špecifických UoZ sa od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2021 zvýšil o viac ako 3 000 osôb, a to najmä v zamestnaniach prislúchajúcich hlavnej triede zamestnaní SK ISCO-08 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.
