Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, Výroba strojov a zariadení i. n., Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, Výroba ostatných dopravných prostriedkov, Iná výroba, Oprava a inštalácia strojov a prístrojov, Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov. Vzhľadom na to, že v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo je zaradených celkovo až sedem divízií SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI sa tento sektor, v zhode so sektorom obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch, vyznačuje najvyššou početnosťou divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore automobilový priemysel a strojárstvo predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 14,5 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 významne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 35 až 39 rokov, pričom ich podiel dosiahol úroveň cca 13,7 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 2,1 p. b. V rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, a to o približne 2,0 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 3,3 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval cca 2,8 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,1 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,5 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, čo predstavovalo cca 13,8 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 13,9 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 30 až 34 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,8 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 35 až 39 rokov, a to s podielom približne 13,7 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 48,2 % na približne 38,7 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 51,8 % na cca 61,3 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 52,8 % na približne 48,6 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 47,2 % na cca 51,4 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 5,7 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore automobilový priemysel a strojárstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ekonomické subjekty v sektore automobilový priemysel a strojárstvo sú lokalizované primárne do oblastí, kde sa nachádzajú veľké automobilky a strojárske podniky, kam patrí najmä Bratislavský kraj a Žilinský kraj. Vysokú početnosť ekonomických subjektov vykazuje aj Trenčiansky kraj, kde sa nachádza množstvo subdodávateľov pre automobilový priemysel. Stredná úroveň početnosti ekonomických subjektov je v Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde sa taktiež nachádzajú významné automobilky. Početnosť ekonomických subjektov v sektore taktiež silne ovplyvňuje počty zamestnancov v rámci regiónov SR. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti zamestnanosti v ekonomických subjektoch sektora v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 72,1 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 17,6 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 8,2 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 52,7 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 24,5 %. Na tretej pozícii boli s podielom 22,0 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 46,9 %. Títo zamestnanci boli s 36,9 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 14,8 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 43,6 %. Za nimi nasledovali s podielom 42,9 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 11,6 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 52,2 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 35,2 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 12,1 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 42,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (36,9 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel 18,5 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore automobilový priemysel a strojárstvo s podielom približne 51,1 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 30,1 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 17,8 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch dosiahli približne 45,0 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 37,6 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 17,2 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore automobilový priemysel a strojárstvo

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Košickom kraji, kde dosiahol približne 84,5 %. Za Košickým krajom sa nachádzal s podielom približne 81,5 % Prešovský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 79,6 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Nitrianskom kraji, a to približne 72,8 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Žilinskom kraji (77,3 %) a Trenčianskom kraji (78,4 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore automobilový priemysel a strojárstvo, a to na úrovni cca 816 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Žilinskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Žilinský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 814 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 802 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 719 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Košickom kraji (cca 736 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 743 EUR.