Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených, 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 32 Iná výroba, 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov, ako aj 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 13,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 18,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 3,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2015, a to na úrovni 10,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 4,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 2,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 8,2 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 10,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 3,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených medzi rokmi 2008 až 2017 k veľmi miernemu poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca, a to približne o 0,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 6,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 7,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 4,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 13,5 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 16,6 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo približne 25 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne 5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov medzi rokmi 2008 až 2017 k značnému nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca, a to približne o 11,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 13,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2017, a to na úrovni 21 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal celkovo zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 5,2 tis. EUR, a to s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo približne 10,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna, a to záporná, hodnota bola zaznamenaná v roku 2011, pričom v tomto roku to bolo približne – 0,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Keďže osobné náklady a dane boli v roku 2011 vyššie ako pridaná hodnota, vykázal hrubý prevádzkový prebytok zápornú hodnotu.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 3,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni cca 13,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 1,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 32 Iná výroba v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 32 Iná výroba medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 4,4 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 10,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 13,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 6,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 32 Iná výroba medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,5 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 3,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 5,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2013 dosiahlo úroveň približne 2,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 6,2 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca približne 7,1 tis. EUR, a to s maximom v roku 2011, kedy to bolo približne 12,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 1,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,7 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 3,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2014, a to na úrovni 5,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 2,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal zníženie, ktoré v absolútnej hodnote predstavovalo približne 8,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 12,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo približne 27,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 7,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 10,4 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 8,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2008, a to na úrovni 19,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 154,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,94 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 97,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2017, a to na úrovni 206,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 28,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,66 %, s maximom dosiahnutým v roku 2017, a to na úrovni približne 1,29 % a minimom v roku 2010 (približne 0,23 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 113,1 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,48 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 107 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2015 na úrovni 168,3 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 38,9 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,62 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 0,93 % a minimom v roku 2009 (približne 0,26 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 10,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,53 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 274,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 375,6 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2009, kedy to bolo približne 58,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,53 %, s maximom dosiahnutým v roku 2012, a to na úrovni približne 2,04 % a minimom v roku 2009 (približne 0,42 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 18,9 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,09 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 24,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 60,7 EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2009. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,16 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 0,37 % a minimom v roku 2009, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2  32 Iná výroba v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 32 Iná výroba k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 42 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,32 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 62,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2013, a to na úrovni 132,4 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2017, kedy to bolo približne 9,6 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,52 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2013, a to na úrovni približne 1,1 % a minimom v roku 2017 (približne 0,07 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 93 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,42 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 52,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2012, a to na úrovni 131,2 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 6,9 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,28 %, s maximom dosiahnutým v roku 2012, a to na úrovni približne 0,66 % a minimom v roku 2008 (približne 0,04 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 18,9 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov veľmi mierne zvýšil o približne 0,01 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 84,7 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2016, a to až na úrovni 235 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2012, kedy to bolo približne 30,7 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,57 %, s maximom dosiahnutým v roku 2016, a to na úrovni približne 1,57 % a minimom v roku 2012 (približne 0,23 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore automobilový priemysel a strojárstvo podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bolo zo súhrnného počtu 10 554 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 37,1 % žien a 62,9 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 3 629 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 439 ženy s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 697 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie bolo 651 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 224 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Žilinskom kraji, a to 381. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 369 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to 237.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 99. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, ktorých bolo 96. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji bolo týchto UoZ evidovaných len 49.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 397 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 388. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 80 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Košickom kraji, kde ich bolo 252 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 207 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja, a to 83 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Trnavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 72. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 70 UoZ. Na druhej strane v Nitrianskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 43 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 432 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 220 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 85 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 397 EUR, a to bolo približne 98 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 2 036 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 142 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel  medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 816 EUR, resp. 57 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Žilinskom kraji. Naopak, v Košickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Žilinskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Košický kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne.  Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Bratislavskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy  bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Banskobystrickom kraji, avšak v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli. Pokles miezd bol zaznamenaný taktiež v Trenčianskom kraji.