Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 28 Výroba strojov a zariadení i. n., 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 32 Iná výroba, 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov, 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými štatistickými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, evidovaných 9 026 RPÚ. Tento počet pracovných úrazov je najvyšší spomedzi všetkých sektorov NSP/SRI. Sektor sa na celkovej početnosti RPÚ v sektorovej štruktúre NSP/SRI za celé sledované obdobie podieľal výraznou časťou, ktorá predstavovala 19,6 %. Podľa nižšie uvedeného grafu je možné sledovať, že sa zvýšil počet RPÚ z 1 708 v roku 2014 na 1 891 v roku 2018, t. j. o 10,7 %. Podiel RPÚ v sektore na všetkých RPÚ v sektorovej štruktúre NSP/SRI sa znížil z 20,9 % v roku 2014 na 19,3 % v roku 2018.

Počet RPÚ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najviac RPÚ, v priemere až 36,6 %, bolo v spoločnostiach, ktoré mali 50 až 249 zamestnancov. V predmetnom sektore nedošlo za sledované obdobie k výrazným zmenám v počte RPÚ v jednotlivých veľkostných kategóriách zamestnávateľov.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore automobilový priemysel a strojárstvo za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ako je možné sledovať v tabuľke, medzi najčastejšie zamestnania s výskytom RPÚ v rámci sektora patria kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci, ktorých podiel na celkovom počte RPÚ v sektore bol až 48,0 %. Za nimi nasledujú montážni pracovníci, a to s podielom na úrovni 15,4 % a operátori stacionárnych strojov a zariadení s podielom 12,1 %. V sektore bolo identifikovaných celkovo 37 jedinečných zamestnaní, v ktorých sa vyskytli RPÚ za ostatných päť rokov.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo za roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Až v 79,9 % z celkového počtu RPÚ v sektore bol príčinou úrazu nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné  vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

V rokoch 2014 až 2018 bolo v tomto sektore zaznamenaných 91 pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 15,2 % na všetkých pracovných úrazoch s ŤUZ v národnom hospodárstve. Až 63 % pracovných  úrazov s ŤUZ bolo na pracovisku: výrobná plocha, továreň, dielňa. V prípade 40 % zamestnaní mali pracovný úraz s ŤUZ kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci. Príčinou úrazov s ŤUZ bolo najmä používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore, a to s podielom 29,7 %, ďalej nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné  vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy), a to s podielom 19,8 %.

Počet pracovných úrazov s ŤUZ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo         a medián pracovných úrazov s ŤUZ za všetky sektory NSP/SRI roky 2014 až 2018

Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bol zaznamenaný štvrtý najväčší podiel z celkového počtu SPU v SR za roky 2014 až 2018, a to 10 %. Za sledovaných päť rokov sa v sektore vyskytlo celkovo 22 SPU. Najčastejšou príčinou vzniku SPU bola nesprávna organizácia práce, a to v prípade 27 % z celkového počtu SPU v sektore. Najviac SPU sa v rámci sektora vyskytlo medzi kvalifikovanými pracovníkmi v hutníctve, strojárstve a podobnými pracovníkmi, a to s podielom 23 %, nasledovanými vodičmi a obsluhou pojazdných strojných zariadení, s podielom 18 %.

Počet SPÚ v sektore automobilový priemysel a strojárstvo a medián SPÚ za všetky   sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

 Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti vysokého počtu inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore automobilový priemysel a strojárstvo podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Trnavskom kraji, a to približne 2 740. V Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 1 400 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 300, respektíve približne 450. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to až 97 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 95 %. Na druhej strane v Košickom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 79 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Banskobystrickom kraji, a to približne 82 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Prešovskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 110. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 100 voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Nitrianskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 30, respektíve 50. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, kde bol ich podiel 16 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Košický kraj bol nasledovaný Banskobystrickým krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol rovnako 16 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 2 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to taktiež približne 2 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, a to približne 60. V Trenčianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 40 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet VPM približne 10, respektíve 20. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 5 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Nitriansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol taktiež približne 5 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len 1 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to približne 2 %.

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe,
• Zvárač kovov,
• Montážny pracovník výroby autosedačiek,
• Operátor vysokozdvižného vozíka,
• Pomocný pracovník v strojárskej (automobilovej) výrobe,
• Montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
• Obrábač kovov,
• Pracovník v sklade (skladník),
• Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant),
• Nastavovač CNC strojov,
• Vodič kamiónu.