Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vnútorná strategická analýza sektora

Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor

Finančno-ekonomické ukazovatele za sektor a jednotlivé divízie SK-NACE
Zdroj: ŠÚ SR a vlastné výpočty TREXIMA Bratislava

V analyzovanom období 2013 – 2017 možno konštatovať, že tento sektor vo väčšine makroekonomických ukazovateľoch rástol. S produkciou v roku 2017 na úrovni 5 663 866 tis. EUR sa sektor zaraďuje na 12. miesto v národnom hospodárstve s podielom 2,79% na celkovej produkcii hospodárstva. V období 2013 – 2017 produkcia sektora rástla a v roku 2017 bola na úrovni 125% roku 2013. Ak porovnáme sektor k najbližším sektorom čo do veľkosti produkcie, sektor má väčšiu produkciu ako sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo  o 857 609 tis. EUR. Produkcia sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo dosahuje 84,86% produkcie sektora informačné technológie a telekomunikácie a produkcia sektora informačné technológie a telekomunikácie predstavuje 81,67% sektora vedy, výskumu, vzdelávania, výchovy a športu, ktorý dosiahol v roku 2017 oproti sektoru informačné technológie a telekomunikácie vyššiu celkovú produkciu o 1 270 886 tis. EUR.

Z hľadiska tržieb za vlastné výkony sektor rástol vo všetkých divíziách klasifikácie SK-NACE a tržby v roku 2017 dosiahli hodnotu viac ako 127 % hodnoty tržieb z roku 2013.

Investičné aktivity vyjadrené tvorbou hrubého fixného kapitálu v roku 2017 na úrovni 543 392 tis. EUR radia sektor na 9. miesto v rámci národného hospodárstva. Medzi rokmi 2013 – 2017 je v tomto ukazovateli negatívny trend, kedy klesla za toto obdobie tvorba hrubého fixného kapitálu v sektore v roku 2017 a dosiahla úroveň 95,68% oproti roku 2013. Sektor sa tak zaraďuje medzi 11 sektorov národného hospodárstva kde investičné aktivity klesali v sledovanom období. Pozitívne na tejto situácii je, že klesali 2. najpomalším tempom spomedzi týchto sektorov. Negatívny trend v rámci sektora je napriek tomu, že v divízii SK-NACE 63  je v sledovanom ukazovateli viac ako 40% nárast tvorby hrubého fixného kapitálu. Podiel spomínanej divízie však vo východiskovom roku na celkovú tvorbu hrubého fixného kapitál bol iba na úrovni necelých 9% a ostatné dve divízie sektora v sledovanom období zaznamenali pokles, pričom najvýraznejší pokles o približne 29 mil. EUR, čo predstavuje takmer 10%, je v rámci divízie SK-NACE 61.

Pridaná hodnota bola v roku 2017 na úrovni 2 529 750 tis. EUR, čo predstavuje 3,74 % na celkovom objeme pridanej hodnoty v hospodárstve. Oproti roku 2013 došlo k poklesu v predmetnom ukazovateli a úroveň roku 2017 dosiahla hodnotu 87,89% úrovne roku 2013. Pri zohľadnení počtu zamestnancov v sektore možno interpretovať aj pridanú hodnotu na zamestnanca. Tá v tomto sektore dosiahla v roku 2017 hodnotu 52 tis. EUR, čo je oproti roku 2013 pokles o 19 tis. EUR na zamestnanca. Ak ju porovnáme so sektorom hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, kde pridaná hodnota dosiahla v roku 2017 hodnotu 817 828 tis. EUR tak sektor informačných technológií dosahuje 3 násobne vyššiu celkovú pridanú hodnotu, ale pridaná hodnota na zamestnanca v roku 2017 predstavuje približne 1,5 násobok pridanej hodnoty na zamestnanca v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo za rok 2017. Najmarkantnejší pokles pridanej hodnoty na zamestnanca je v divízii SK-NACE 62, kde produktivita na zamestnanca dosahuje iba približne 60% hodnoty produktivity východiskového roku a to pri najsignifikantnejšom raste tak produkcie (o viac ako 50%)  ako aj ako tržieb (o viac ako 50%). Nárast počtu zamestnancov v sledovanom období v rámci tejto divízie bol približne na úrovni 28%.

Z hľadiska počtu zamestnancov v sektore sa v období 2013 – 2017 tento zvýšil z úrovne 39 546 v roku 2013 na 48 428 v roku 2017, čo predstavuje nárast o približne 22,45%. Sektor zamestnáva 2,36% všetkých zamestnancov národného hospodárstva. Podiel žien zamestnaných v sektore predstavuje 24,08%; tento podiel klesol oproti roku 2013, kedy podiel zamestnaných žien v sektore bol na úrovni 36,28%.

V Sektore informačných technológií a telekomunikácií priemerná hrubá mesačná mzda na zamestnanca dosahovala v roku 2018 úroveň 2 162 EUR, čím sa Sektor zaraďuje na 1. miesto v národnom hospodárstve, ako Sektor s najvyššou priemernou hrubou mesačnou mzdou na zamestnanca. Porovnanie tohto ukazovateľa v rámci národného hospodárstva je znázornené v nasledujúcom grafe.

Hrubá priemerná mesačná mzda sektorov národného hospodárstva v roku 2018
Zdroj: ŠÚ SR a vlastné výpočty TREXIMA Bratislava

Sektorovo špecifické ukazovatele

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI)

Slovensko obsadilo v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) Európskej komisie za rok 2019 21. miesto spomedzi 28 členských štátov EÚ. Celkové skóre Slovenska sa medziročne zvýšilo vďaka zlepšeniu výkonnostných ukazovateľov v niektorých oblastiach meraných v rámci DESI. Slovensko dosahuje dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu vďaka tomu, že podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ. Zlepšilo sa aj v oblasti pripojiteľnosti na internet, využívania internetových služieb a najmä poskytovania digitálnych verejných služieb. Napriek tomu celkové skóre Slovenska vo všetkých dimenziách zostáva za priemerom EÚ a krajina sa v rebríčku EÚ krajina sa zhoršila oproti roku 2018 o jedno miesto.[1]

Poradie podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) v roku 2019
Zdroj: Európska komisia

OECD Integrovaný politický rámec digitálnej transformácie, vizualizovaný nástrojom OECD Going Digital Toolkit

Celkový obraz digitálnej transformácie poskytuje nástroj Going Digital Toolkit, kde, ako je vidieť na obrázku nižšie, Slovenská republika dosahuje nerovnomerné skóre v jednotlivých komponentoch.

Going Digital Toolkit – Slovenská republika
Zdroj: OECD

Slovensko je pod priemerom krajín OECD podľa väčšiny indikátorov nástroja (24 z 33). Nad priemerom krajín OECD sa Slovensko umiestňuje v týchto dimenziách a indikátoroch:

Otvorenosť trhu v digitálnom podnikateľskom prostredí (3 zo 4 ukazovateľov)

  • Podiel podnikov, ktoré realizujú cezhraničný elektronický obchod
  • Index obmedzení obchodu s digitálnymi službami
  • Index obmedzení regulácie priamych zahraničných investícií

Dôvera v digitálny vek (3 zo 4 ukazovateľov)

  •  Podiel jednotlivcov, ktorí nekupujú online z dôvodu obáv z vrátenia produktov
  •  Podiel jednotlivcov, ktorí nekupujú online z dôvodu obáv o bezpečnosť platby
  •  Podiel jednotlivcov, ktorí majú skúsenosť so zneužitím osobných údajov alebo narušením súkromia

Sociálna prosperita a inklúzia (1 z 5 ukazovateľov)

  • Podiel mladých žien (16r – 24r), ktoré vedia programovať

Dobré pracovné miesta pre všetkých (1 z 5 ukazovateľov)

  • Podiel počtu zamestnancov v digitálne náročných odvetviach ku všetkým zamestnancom

Inovácie založené na dátach a digitalizácii (1 z 5 ukazovateľov)

  • Podiel počtu start-upov na celkovom počte firiem v národnom hospodárstve

Efektívne využívanie digitálnych technológií a údajov  (1 z 5 ukazovateľov)

  • Podiel internetových užívateľov, ktorí realizovali online nákup v ostatných 12-tich mesiacoch

[1] Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), Správa o krajine za rok 2019,Slovensko, Európska komisia, dostupné (online) na : https://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=60005

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.