Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 78 Sprostredkovanie práce a 80 Bezpečnostné a pátracie služby zo sekcie N – ADMINISTRATÍVNE A PODPORNÉ SLUŽBY. Okrem nich zahŕňa aj divíziu 84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie, ktorá je jedinou divíziou v sekcii O – VEREJNÁ SPRÁVA A OBRANA; POVINNÉ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE a zahŕňa aj divíziu 94 Činnosti členských organizácií zo sekcie S – OSTATNÉ ČINNOSTI.

V rámci systematicky prebiehajúcej optimalizácie štruktúry sektorových rád NSP/SRI v súlade s vývojom na trhu práce a sektorovými potrebami zamestnávateľov bude divízia 80 Bezpečnostné a pátrace služby perspektívne preradená do štruktúrnych charakteristík sektora remeslá a osobné služby. V procese riešenia je taktiež návrh optimalizácie zaradenia organizácií zabezpečujúcich neštátne služby zamestnanosti v rámci divízie 78 Sprostredkovanie práce.

Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora verejné služby a správa v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore verejné služby a správa. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 50 až 54 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 55 až 59 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora verejné služby a správa bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 60 a viac rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 6,1 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 8,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore verejné služby a správa, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora verejné služby a správa v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Legenda:

HT 11 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníciHT 66 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve
HT 22 ŠpecialistiHT 77 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci
HT 33 Technici a odborní pracovníciHT 88 Operátori a montéri strojov a zariadení
HT 44 Administratívni pracovníciHT 99 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci
HT 55 Pracovníci v službách a obchode

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore verejné služby a správa bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 6 600 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to približne 7 100 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb však prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, ktorý dosiahol približne 300 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to v absolútnych číslach približne o 500 osôb.

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore verejné služby a správa na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora verejné služby a správa mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Prešovskom kraji, a to na úrovni 109 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Nitrianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 108 %. Podiel na úrovni 105 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 95 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Trenčianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 97 % a v Žilinskom kraji, kde to je 98 %.

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore verejné služby a správa bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 14 300 osôb. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 9 600 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 4 300, respektíve 4 500.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 49 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 47 %. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 32 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Trenčianskom kraji, a to 34 %.

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 10 300 osôb.
V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 7 000. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trnavskom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 4 200, respektíve 4 700. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 37 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 36 %. Na druhej strane, v Košickom kraji a v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 32 %. V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol cca 6 100 osôb. V Nitrianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 5 700 zamestnaných osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Žilinskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 3 400, respektíve cca 3 600 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Nitrianskom kraji, ktorý bol 31 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 30 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 19 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 20 %.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.