2. Priebežná správa o sektore

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností zo sekcie E – DODÁVKA VODY; ČISTENIE A ODVOD ODPADOVÝCH VÔD, ODPADY A SLUŽBY ODSTRAŇOVANIA ODPADOV, a to divízie 36 Zber, úprava a dodávka vody, 37 Čistenie a odvod odpadových vôd, a 38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov. 

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI. 

Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore voda, odpad a životné prostredie. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 35 až 39 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 55 až 59 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 55 až 59 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 13,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4,6 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je výrazný nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore voda, odpad a životné prostredie, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov. 

Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor voda, odpad a životné prostredie v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR 
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI; n/a – údaje nie sú k dispozícii pre ich dôverný charakter. 

V sektore voda, odpad a životné prostredie existujú 4 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2012 v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody, a to 13 625 tis. EUR. V tejto divízii súčasne počas sledovaného obdobia najvýraznejšie poklesol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach, pričom tento pokles medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 3 540 tis. EUR. Najvyšší percentuálny pokles bol počas sledovaného obdobia v divízii 37 Čistenie a odvod odpadových vôd, a to až o 94 %. Spomedzi sledovaných divízií SK NACE Rev. 2 nebola evidovaná ani jedna, kde by za obdobie rokov 2008 až 2016 prišlo ku rastu výdavkov na inovácie. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 36 Zber, úprava a dodávka vody, kde to bolo v priemere 9 433 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom, a to 116 tis. EUR.

Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI. 
HT 1 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci HT 6 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve 
HT 2 2 Špecialisti HT 7 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci 
HT 3 3 Technici a odborní pracovníci HT 8 8 Operátori a montéri strojov a zariadení 
HT 4 4 Administratívni pracovníci HT 9 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 
HT 5 5 Pracovníci v službách a obchode   
Legenda

Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore voda, odpad a životné prostredie bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 1 300 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to približne 1 200 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku taktiež v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde sa najvýraznejšie znížil počet zamestnaných osôb. 

Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore voda, odpad a životné prostredie na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI. 

Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora voda, odpad a životné prostredie mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 109 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Trenčianskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 105 %. Podiel na úrovni 103 % bol dosiahnutý v Košickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Bratislavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 74 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Nitrianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 91 % a v Trnavskom kraji, kde to je 94 %. 

Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore voda, odpad a životné prostredie bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 700 osôb. V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 600 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 300, respektíve 400. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 25 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Trnavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 18 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 10 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 12 %.  

Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Košickom kraji a Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 300 osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Nitrianskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou zhodne približne 900 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji a Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 37 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 27 % a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 31 %.

V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Prešovskom kraji a Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 1 900 osôb. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 1 300, respektíve cca 1 400 osôb z celkového počtu zamestnaných osôb v sektore. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Nitrianskom kraji, ktorý bol 58 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Nitriansky kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 56 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 43 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 46 %. 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.