Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Strengths – silné stránky: 

  • voda ako prírodné bohatstvo Slovenskej republiky 
  • dobrá kvalita vôd, nízke nároky na úpravu vody 
  • tradícia československého vodného hospodárstva, vysoká odbornosť a renomé slovenských expertov 
  • vysoká miera pripojenosti miest a obcí na verejný vodovod 
  • intenzívna modernizácia mestských ČOV na odstraňovanie nutrientov a budovanie nových ČOV 
  • existujúce kapacity na materiálové zhodnotenie odpadov 
  • československé tradícia správy vodných tokov po povodiach s vysokou odbornosťou kombinovanou dlhodobými skúsenosťami 
  • vysoko kvalifikované a v ostatných rokoch preukázané úspešné zabezpečovanie ochrany území pred následkami povodní pri extrémne vysokých prietokoch vody vo vodných tokoch 

Weaknesses – slabé stránky: 

  • nízka miera pripojenosti obyvateľov na verejnú kanalizáciu 
  • nedostatočná kontrola legálneho nakladania s odpadovými vodami v obciach, čo má za následok       znečisťovanie životného prostredia a znižovanie kvality podzemných vôd 
  • nedodržiavanie Plánov obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií z dôvodu nedostatku financií 
  • vysoké percento strát vody v sieťach 
  • vysoká nákladnosť kalového hospodárstva, nesystematické nakladanie s čistiarenským kalom 
  • klesajúci záujem o štúdium v odbore Vodné stavby a vodné hospodárstvo 
  • nízke priemerné mzdy odrádzajú uchádzačov o zamestnanie od práce v odvetví 
  • nedostatočná pozícia sektoru vodného hospodárstva v národnom hospodárstve štátu 
  • slabá komunikácia štátnych inštitúcií so zástupcami podnikateľov v sektore životného prostredia pri tvorbe záväzkov Slovenska voči EÚ 
  • prepojenie vodárenských spoločností na komunálnu politiku prostredníctvom miest a obcí ako svojich väčšinových akcionárov 
  • nedostatočné personálne a technické zabezpečenie ochrany krajiny pred povodňami povinného subjektu (správcu štátneho majetku, ktorým sú vodné toky ) 
  • nedostatočné zadržiavanie a akumulácia vody na vodných tokoch a v krajine, s ohľadom na odtok vody z krajiny ako aj v porovnaní s jej akumuláciou v iných krajinách EÚ; nedostatočná súčinnosť zainteresovaných subjektov, resp. vymožiteľnosť dodržiavania podmienok a realizácie opatrení vyplývajúcich z národných strategických a plánovacích dokumentov 
  • nedostatočná starostlivosť o vodné toky a starnúce vodné stavby na nich vybudované v majetku štátu (dlhodobo finančne poddimenzované zdroje na ich opravu a údržbu) – nesystémové financovanie neumožňuje tvorbu, resp. realizáciu plánovacích cyklov obnovy majetku 
  • nesúlad , resp. narastajúci rozdiel medzi cenou za odber vôd z povrchových zdrojov (vodné toky a vodné, resp. vodárenské nádrže) stanovovanou na základe ekonomicky oprávnených nákladov, a to cenovým rozhodnutím URSO a poplatkom za odber vody z podzemných vôd – prednostne určených na odber na pitné účely (ktorá je od roku 2004 na základe nariadenia vlády SR na rovnakej úrovni) spôsobuje, že záujem o odbery z podzemných vôd narastajú aj na spotrebu, na ktorú tieto vody nie sú určené, čím sa ohrozuje ich ochrana 
  •  hodnota limitných hodnôt týkajúcich sa spoplatňovania odberov povrchových a podzemných vôd vrátane odberov vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy a rovnako aj limity (množstevné a bilančné) za vypúšťanie odpadových vôd 
  • zhoršujúci sa technický stav vodných stavieb na vodných tokoch vrátane vodárenských nádrží určených na odbery vôd na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou verejnými vodovodmi (spôsobený ich vekom a nedostatočnými finančnými prostriedkami na ich opravy, údržbu a obnovu) 
  • nedodržiavanie Programov odpadového hospodárstva 
  • recyklované materiály sú neatraktívne pre nákupcov (cenovo, vlastnosťami) 
  • množstvo ilegálnych skládok odpadu a nezákonné umiestnenie nebezpečného odpadu 
  • cezhraničný pohyb/presun odpadov 
  • teplo vyrobené na bioplynových staniciach a spaľovaním skládkového plynu sa reálne nevyužíva 

Opportunities – Príležitosti: 

  • vládna podpora sanácie environmentálnych záťaží (predovšetkým v pôde) 
  • stúpajúce environmentálne povedomie, hlavne mladších generácií 
  • predchádzanie vzniku odpadov 
  • európske záväzky v oblasti obehovej ekonomiky, ozeleňovania výroby energie, materiálového a energetického zhodnotenia odpadov, znižovania emisií a uhlíkovej stopy výroby a dopravy si budú vyžadovať implementáciu rozsiahlych riešení a nových technológií, a odborníkov 
  • využitie individuálnych a iných primeraných systémov zneškodňovania odpadových vôd, tam, kde nie je efektívne budovanie centrálnych systémov 
  • využívanie bioplynu na lokálnu výrobu tepla a kogeneráciu elektrickej energie a tepla 
  • zvýšenie podielu biopalív v pohonných hmotách 
  • využívanie inovatívnych technológií (IoT, umelá inteligencia) 
  • väčšia kontrola u producentov odpadových vôd, ktorí nie sú pripojení na verejnú kanalizáciu, ale majú žumpy zo strany obcí v spolupráci s okresnými úradmi 
  • nové pracovné príležitosti v sektore vodného hospodárstva, vďaka intenzívnemu budovaniu verejných kanalizácií 
  • zvýšenie tlaku na legálne zneškodňovanie žumpových vôd, ako aj na napájanie na verejnú kanalizáciu môže zvýšiť objem vyčistenej vody a efektívne využiť kapacity mestských ČOV 

Threats – Hrozby: 

  • sektor patrí medzi najviac zasiahnuté prestarnutím populácie a mohutná generačná výmena pracovnej sily nastane do 10 rokov 
  • obmedzená zostávajúca kapacita (legálnych) skládok odpadu 
  • nízka návratnosť výstavby kanalizácií (rádovo desaťročia) 
  • vplyv klimatických zmien – pokles výdatnosti vodných zdrojov, stúpajúci počet lokálnych zrážok v interakcii s jednotnou stokovou sieťou 
  • vysoký vek a poruchovosť potrubných sietí v centrách miest, kde je finančne a technicky náročná komplexná rekonštrukcia 
  • vysoký vek existujúcich vodných stavieb a zvlášť vodárenských nádrží, (ktoré boli vybudované pred viac ako šesťdesiatymi rokmi) a vyžadujú si finančne a technicky náročné rekonštrukcie 
  • trend klesajúcej spotreby vody 
  • plošné znečisťovanie povrchových a podzemných vôd vplyvom poľnohospodárskej výroby 
  • nízke environmentálne povedomie verejnosti, neochota triediť odpad, meniť svoje spotrebiteľské správanie a i. 
  • zákaz skládkovania neupraveného odpadu zvýši výdavky obcí na svoje odpadové hospodárstvo 
  • odpor verejnosti voči spaľovniam odpadu, hoci ide o technologicky vyspelé zariadenia s prísnymi emisnými limitmi, ktoré zároveň produkujú teplo pre okolité sídla 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.