Vyhodnotenie vplyvu inovácií na odborné zručnosti – výsledky dotazníkového zisťovania v sektorových radách

Technologický/technický pokrok (ako proces náhrady živej práce strojmi pomocou modernizácie, automatizácie a pod.), vývoj a inovácie pri zdokonaľovaní výrobných prostriedkov, produktov a organizácie práce, sú východiskom zvýšenia efektívnosti výroby a rastu produktivity. Vplyv inovácií na ľudské zdroje v čase je jedinečný. V súčasnosti, ale aj v budúcnosti inovácie výrazne ovplyvňujú, resp. budú ovplyvňovať viaceré segmenty národného hospodárstva a aj väčšinu zamestnaní. Požadované odborné zručnosti ľudských zdrojov na výkon zamestnaní sa vplyvom inovácií intenzívne menia. Na výkon každého zamestnania je potrebný súbor odborných zručností. Niektoré z nich sú pre výkon zamestnania kľúčové, iné skôr doplnkové. Ak inovácie zásadným spôsobom ovplyvnia požadované kľúčové odborné zručnosti je nevyhnutná adaptácia pracovníka na zmenu, pretože bez adaptácie kľúčových odborných zručností ďalší výkon zamestnania nebude možný.

Určiť mieru vplyvu inovácií na odborné zručnosti (bez ohľadu na zamestnanie) bola úloha expertov zapojených do NP SRI. Títo určovali percentuálne rozpätie miery vplyvu na škále od 0 do 100 %. Predpokladom na ich exaktné vyhodnotenie bolo, aby vedeli odborne posúdiť mieru vplyvu rôznych inovácií na odborné zručnosti, ktoré sú kľúčové na výkon zamestnaní nielen v súčasnosti, ale aj v nasledujúcom období.

Hodnotili sa odborné zručnosti, ktoré boli zatriedené do nasledujúcich ôsmich hlavných kategórií:

• prierezové (využívané prierezovo v sektoroch národného hospodárstva,
• činnosti s ľuďmi,
• činnosti s prevahou duševnej, príp. administratívnej práce,
• činnosti obranné, ochranné, záchranné, šport,
• činnosti s prevahou manuálnej práce
• obsluha a riadenie strojov, zariadení a technických procesov,
• umelecká tvorba a interpretácia, verejné vystupovanie, moderovanie a
• riadenie.

Jednotlivé kategórie obsahovali konkrétne odborné zručnosti (spolu 51), ktoré bližšie popisovali vybranú kategóriu. V nej expert vyjadril názor na to, akou mierou vplývajú inovácie na vybrané odborné zručnosti v súčasnosti, resp. v blízkej budúcnosti. Je možné konštatovať, že každá oblasť výkonu činností je (alebo bude) viac či menej ovplyvnená jednou alebo viacerými inováciami. Z výsledkov dotazníkového zisťovania sa dá taktiež usudzovať, že inovácie ovplyvnia aj samotné všeobecné kľúčové kompetencie (od komunikačných a sociálnych kompetencií, cez mediálnu gramotnosť, digitálne kompetencie až po zdravotnú gramotnosť), ale zároveň aj niektoré špecifické kľúčové kompetencie – ako napr. podnikavosť, manažérske zručnosti a pod.

Názor na mieru vplyvu inovácií na odborné zručnosti vyjadrilo v online dotazníku 219 sektorových expertov, a to za každú z 24-och sektorových rád. Využívali pritom 23 kategórií inovácií. Z výsledkov je zrejmé, že viaceré sektory národného hospodárstva sú už výrazne ovplyvnené inováciami a ďalšie sektory to v blízkej budúcnosti čaká. Najväčšiu mieru vplyv na odborné zručnosti majú nasledujúce tri kategórie inovácií:

• digitalizácia,
• rozvoj informačných technológií,
• nové metódy.

Vplyv „Digitalizácie“ je zrejmý aj v garantovaných NŠZ, zverejnených v IS SRI. Dotazníkové zisťovanie potvrdilo trend, ktorým sa jednotlivé sektory uberajú a ľudské zdroje sa tomu trendu musia prispôsobiť. Digitálna transformácia spoločnosti a hospodárstva je celosvetová a implementácia digitálnych technológií do podnikových procesov zvyšuje výkonnosť a konkurencieschopnosť sektorov národného hospodárstva. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že adaptabilita pracovnej sily na trend digitalizácie bude podmieňovať mieru konkurencieschopnosti jednotlivých krajín. Slovensko v roku 2021 (aktuálne k 12. novembru 2021) obsadilo v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 22. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. Zostáva na rovnakej pozícii ako v roku 2020. Nachádzame sa tesne pod priemerom EÚ v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu. 54 % Slovákov má aspoň základné digitálne zručnosti a 27 % má nadpriemerné digitálne zručnosti v porovnaní s priemerom EÚ (56 % a 31 %). 52 % malých a stredných podnikov má aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, čo je pod priemernou hodnotou EÚ (60 %). 15 % slovenských podnikov využívalo aspoň dve technológie umelej inteligencie (AI) v porovnaní s 25 % v EÚ. Počet podnikov využívajúcich napr. elektronické faktúry je 16 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ v hodnote 32 %. Väčšina ukazovateľov pre oblasť digitálnych verejných služieb je nižšia ako priemer EÚ s výnimkou 68 % podielu používateľov elektronickej verejnej správy v roku 2020 v porovnaní so 64 % v EÚ.

Celkovo je pokrok Slovenska v monitorovaných oblastiach obmedzený. Verejnými finančnými prostriedkami vynaloženými na stimuláciu digitálnej transformácie sa nie vždy dosiahol požadovaný účinok. Je nutné konštatovať, že digitalizácia vzdelávania nedosahuje svoj potenciál, pretože školám, učiteľom a žiakom chýbajú zručnosti a nástroje. Musí sa zlepšiť pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením a sieťou s veľmi vysokou kapacitou, pretože ide o prekážku širšieho využívania digitálnych technológií a služieb. Jedna tretina aktívnej pracovnej sily EÚ nemá žiadnu alebo len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností. Európski zamestnávatelia upozorňujú na fakt, že vysoký podiel pracovníkov nie je pripravený reagovať na rastúci dopyt po digitálnych zručnostiach. Približne 90 % zamestnaní v súčasnosti vyžaduje digitálne zručnosti. Digitálne zručnosti môžu vykompenzovať nedostatok formálnych vyšších odborných kvalifikácií, naopak to však neplatí. V budúcnosti bude nevyhnutná minimálne stredná úroveň digitálnych zručností, zároveň sa však vo viac ako polovici členských štátov EÚ očakáva nesúlad v oblasti pokročilých digitálnych zručností v období do roku 2030.

Predpokladá sa, že aj napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch sa v EÚ bude priepasť medzi dopytom a ponukou odborníkov na IKT naďalej rozširovať. Európa môže v dôsledku rastúceho využívania digitálnych technológií v rozhodujúcich odvetviach, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a financie, očakávať nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí by mohli pomôcť pri riešení nových digitálnych trendov, ako napríklad rastúceho počtu útokov na kybernetickú bezpečnosť.

Druhou významnou kategóriou inovácií je „Rozvoj informačných technológií“, ktoré elektronicky zaznamenávajú, uchovávajú, vyhľadávajú, spracovávajú a prenášajú rôzne druhy informácií. Ich využitie je významné, nielen pre výrobný, ale aj pre nevýrobný sektor a prinášajú ekonomické, finančné aj bezpečnostné výhody, vrátane úspory času.

Treťou najvýraznejšou inováciou, ktorá ovplyvnila, resp. bude ovplyvňovať v značnej miere odborné zručnosti sú „Nové metódy“ (týkajú sa zavádzania nových metód z oblastí udržateľného rozvoja, technologických trendov, vývoja a zavádzania nových materiálov, zefektívňovania a zrýchľovania procesov, vrátane vývoja nových – či už pracovných, vzdelávacích alebo výskumných, a to na základe medzisektorového prístupu). Pomocou nich sa zvyšuje kvalita výrobkov/služieb, pracovných, ale aj vzdelávacích postupov s focusom na zlepšovanie kvality života populácie a samotného životného prostredia a tiež s cieľom zefektívnenia činností, či zvýšenia konkurencieschopnosti. Nasledujúci graf zobrazuje vplyv inovácií na odborné zručnosti podľa výsledkov dotazníkového zisťovania v sektorových radách.

Vplyv inovácií na odborné zručnosti podľa výsledkov dotazníkového zisťovania v sektorových radách

Miera vplyvu inovácií na odborné zručnosti predstavuje základný predpoklad na určenie slabých a silných miest vo vybavenosti ľudských zdrojov na výkon pracovných činností v národnom hospodárstve. Na základe poznania miery vplyvu inovácií je možné nastaviť celoživotné vzdelávanie takým spôsobom, aby sa ľudské zdroje priebežne prispôsobovali inovačnému pokroku a „držali krok“ s technológiami.