Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vyhodnotenie funkčnosti a efektívnosti sektorovej rady pre chémiu a farmáciu

06.12.2022

Do vyhodnotenia funkčnosti a efektívnosti Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu (ďalej len „Sektorová rada“) sa zapojilo jedenásť z celkového počtu 23 jej členov. Spôsob realizácie projektu, naplnenie očakávaní od projektu a kvalita výstupov boli hodnotené mimoriadne pozitívne, stupňom 4 alebo 5 (na stupnici spokojnosti 1 až 5) vo všetkých otázkach. Z tohto prieskumu vyplýva, že členovia Sektorovej rady považujú jej činnosť za jedinečnú a nezastupiteľnú v podmienkach Slovenskej republiky, keďže neexistuje iný orgán či inštitúcia, ktorá by obdobným spôsobom monitorovala trh práce v sektore a venovala sa prognózovaniu zamestnanosti či tvorbe stratégií na takej širokej úrovni, ako je tomu v Národnom projekte Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce (ďalej len „NP SRI“). Výstupy projektu, predovšetkým národné štandardy zamestnaní (ďalej len „NŠZ“) a sektorovú stratégiu rozvoja ľudských zdrojov (ďalej len „SSRĽZ“), považujú respondenti za mimoriadne užitočné a aktívne ich využívajú vo svojich organizáciách. Spomínané výstupy spolu s množstvom štatistických dát a informácií o dianí v sektore, ktoré zapojení experti v priebehu realizácie projektu získali, využívajú pri rozhodovaní a plánovaní vo firmách, pri tvorbe a popise pracovných miest a na modernizáciu vzdelávania. Osobitne Slovenský plastikársky klaster dbá o to, aby vlastnú stratégiu nastavoval s ohľadom na maximálnu možnú zhodu so SSRĽZ. Takisto Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR zapracováva všetky druhy projektových výstupov do svojich vlastných správ a stratégií, a zároveň poskytuje Realizačnému tímu SRI hodnotné analytické výstupy z vlastných informačných zdrojov. 

Názory opýtaných na to, čo je vo fungovaní Sektorovej rady možné zlepšiť, sa rôznili. Vo všeobecnosti panovala zhoda na tom, že zastúpenie čo najväčšieho počtu čo najrôznorodejších firiem zo sektora predstavuje pre inštitucionálne zloženie Sektorovej rady optimum. Zamestnávatelia nemajú formálne vytvorenú inú platformu, na ktorej sa môžu stretávať medzi sebou navzájom a zároveň s poskytovateľmi vzdelávania, odborármi a štátnymi orgánmi na jednom mieste. Vzájomná výmena informácií o nových trendoch, inováciách, zmenách v legislatíve, systéme vzdelávania, pracovno-právnych otázkach a mnohých ďalších témach umožňuje členom Sektorovej rady prinášať do svojich organizácií poznatky a námety, ktoré by inak nezískali. V budúcom pôsobení by sa radi venovali aj porovnaniu mzdových pomerov v rámci sektora aj medzi sektormi navzájom.  

Pre budúce fungovanie Sektorovej rady považuje väčšina respondentov za kľúčové, aby hlavné dva projektové výstupy – NŠZ a SSRĽZ – boli priebežne aktualizované v závislosti od budúceho vývoja. Po formálnej stránke by si oslovení experti želali, aby boli výstupy spracované o čosi stručnejšie a dávali väčší dôraz na konkrétne opatrenia. Akcieschopnosť a popularizácia Sektorovej rady boli vyzdvihnutá v početných odpovediach na otvorené otázky v tomto dotazníku – členovia Sektorovej rady považujú za dôležité, aby výsledky ich niekoľkoročnej práce boli predstavené príslušným rezortom a širšej odbornej a laickej verejnosti. Ich vízia pre Sektorovú radu v ďalších rokoch je stať sa uznávaným odborným poradným orgánom, ktorý bude môcť koordinovať, pomáhať a odborne garantovať prenos potrieb zamestnávateľov do systému vzdelávania a na spoločnej platforme podporovať výmenu informácií, skúseností a príkladov dobrej praxe medzi aktérmi v sektore aj v celom národnom hospodárstve. Ako potenciálny nedostatok Sektorovej rady označili respondenti jej uzavretosť voči ostatným sektorom a relatívne malé povedomie o jej činnosti. Považujú za vhodné, aby do jej aktivít boli zapojené a s jej výstupmi boli oboznámené aj ostatné sektorové rady (medzisektorové porovnanie ukazovateľov, stratégií) a viacero štátnych orgánov z oblasti životného prostredia, politiky zamestnanosti a vzdelávania.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.