3. ročník konferencie o podnikateľskom vzdelávaní „Zručnosti do neznámej budúcnosti“

“Takový je příští věk, jak jsou vychováváni příští jeho občané”. 

Jan Amos Komenský

Dňa 13.02.2020 sa v Bratislave uskutočnila konferencia, ktorú organizovalo Združenie podnikateľov Slovenska s nosnou témou – „Zručnosti do neznámej budúcnosti“, zameranou na  výzvu „Nepripravujme absolventov pre svet, v ktorom žijeme, ale pre svet, ktorý príde“.

V podmienkach neustále sa zrýchľujúcich zmien, vo svete nových technológií a inovácií sú nevyhnutné „hard skills“ – poznanie, vedomosti, na ktorých základe je možné budovať „soft skills“, ktoré napomáhajú ku komplexnému rozvoju osobnosti s osvojenou schopnosťou učiť sa. Mäkké zručnosti sú jedným z nosných predpokladov úspešnosti absolventov na trhu práce. Je potrebné zvýšiť šance na úspešné riešenie problémov cez sociálne schopnosti jednotlivcov, prostredníctvom osvojených mäkkých zručností a umožniť absolventom pripraviť sa na svet, ktorý príde a na zamestnania, ktoré dnes ešte neexistujú. 

Aká budúcnosť nás čaká? Naučíme sa „tancovať“ s robotmi? Sme pripravení a sme schopní reagovať na rýchle zmeny, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života? V súčasných podmienkach pripravujúcich mladých ľudí pre budúcnosť si musíme osvojiť hodnoty, ktoré nám dávajú schopnosť využívať znalosti, nakoľko znalosti bez schopnosti ich využitia sú nepoužiteľné. Na tejto ceste výchovy a vzdelávania majú nezastupiteľnú úlohu pedagógovia, ktorí stoja pred výzvami a hľadaním odpovedí na otázky  – ako sa má zmeniť práca so žiakmi? Čo musíme vedieť o žiakovi, aby sme ho mohli sprevádzať na jeho ceste za poznaním a byť skúseným „sprievodcom a moderátorom diskusií“? Sme pripravení zvládnuť výzvy, ako je podporovanie kreativity u žiakov, potrebnej pre ich úspešné fungovanie? Vieme sa stotožniť s tým, že rola učiteľa sa zmenila, že učiteľ už nie je nositeľom poznania a vedomostí, ale sprievodcom, predkladajúcim žiakom úlohy na samostatné riešenie, podporujúcimi kreativitu? Je dôležité nielen to, čo učíme, ale súčasne aj ako učíme.

Aj na tieto otázky sa hľadali počas konferencie odpovede medzi prítomnými odborníkmi. Je potrebné pomôcť deťom, aby si usmerňovali svoj osud. My máme možnosť zistiť, čo dokážu a naučiť ich, ako majú klásť otázky cudzím ľuďom, aby sa dozvedeli čo najviac. Deti treba nechať konať – je potrebné usmerniť ich v tom, ako sa niečo môže robiť a nie ako to majú robiť. „Vyučovanie neznamená učenie“. Existujú pravidlá, ktoré sú hlúpe, ale sú dodržiavané, lebo to tak bolo vždy. Ako pomôcť deťom, aby samé usmernili svoj osud? My zistíme, čo deti dokážu. A oni to dokážu, pretože sme ich naučili, ako to dokázať.

Kto má vysoké uvedomenie si nevyhnutnosti učenia sa, tomu sa bude lepšie dariť na trhu práce. Zmena trhu práce bude mať výrazný vplyv na výchovu a vzdelávanie. Výchova a vzdelávanie majú pripraviť žiakov do života, naučiť ich, aby porozumeli. Svet vzdelávania je svetom, v ktorom máme pomáhať žiakovi byť tým, kým a čím chce byť, nie tým, kým chceme my, aby bol. 

Počas konferencie sa veľký akcent kládol na inovatívne učenie so zameraním na zručnosti, ktoré budú v budúcnosti potrebné. Zatiaľ je rozdiel v zručnostiach, ktoré požadujú zamestnávatelia a tými, na ktoré pripravujeme žiakov v systéme vzdelávania. Momentálne je takmer nemožné predpovedať, koľko a aké pracovné miesta sa vytvoria. Avšak môžeme povedať, že manuálna a rutinná práca bude nahradzovaná robotmi, digitalizácia zmení rutinnú prácu, ktorá zanikne. Do popredia sa dostáva potreba mať silné kognitívne zručnosti, vedomosti, poznanie a osvojené hodnoty, ktoré pomôžu absolventom komunikovať s počítačmi a tým zabezpečia ich úspech na trhu práce. Trh práce bude napätejší, v tomto prostredí sa musia rozvíjať aj zručnosti vyjednávania, dôraz sa bude klásť na spoluprácu. Čo to znamená pre vzdelávanie v škole? „Entrepreneurship education“ je nutné podnikateľské vzdelávanie, kreativita, inovácie, schopnosť riskovať, schopnosť plánovať a manažovať projekty. Myseľ žiaka má byť schopná syntetizovať, má byť disciplinovaná, kreatívna, rešpektujúca, etická. 

Zmeny sa dejú príliš rýchlo. Sú naše mozgy pripravené na tieto zmeny? Starší zamestnanci majú pocit, že sa na nich zabudlo, potom sa obávajú budúcnosti. Odráža sa to aj politicky, čo je nebezpečné. Na začiatku sa v materskej škole sústreďujeme na rozvoj celého dieťaťa, v základných školách sa už sústreďujeme na vyučovanie jednotlivých predmetov. Deti sú sociálne tvory, potrebujú byť zapojené, sú „naprogramované” vymýšľať. My to však zničíme. Akonáhle sa nás pýtajú, na čo im to bude? je potrebné zmeniť náš spôsob práce. Ak deti preberajú zodpovednosť, čo a ako sa idú učiť, sú aktívne. Majú radosť z riešenia úloh a získavania poznania a to svedčí o úspechu učiteľa.