Otázky pre Ing. Vladimíra Kollára, personálneho riaditeľa spoločnosti PSL, a.s.

Prinášame Vám rozhovor s Ing. Vladimírom Kollárom, členom Sektorovej rady pre automobilový priemysel a strojárstvo a personálnym riaditeľom spoločnosti PSL, a.s.

Ste novým členom Sektorovej rady pre automobilový priemysel a strojárstvo. Ako hodnotíte jej 3. rokovanie, na ktorom ste sa zúčastnili?

Z môjho pohľadu, ako „nováčika“ v Sektorovej rade pre automobilový priemysel a strojárstvo, bolo rokovanie vecné, prebiehalo v korektnom duchu a pripomienky, resp. diskusie, ktoré počas stretnutia sektorovej rady vznikli, boli podľa môjho názoru prínosné, čoho výsledkom je aj formulácia záverečných téz týkajúcich sa:

• úpravy normatívov pre stredné a vysoké školy,
• profesionalizácie kariérneho poradenstva na všetkých základných a stredných školách,
• zavedenia, resp. znovu spopularizovania predmetov zameraných na technickú výchovu a prípravu na povolanie v rámci základných škôl.

Má podľa Vás Slovenská republika dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

Odpoveď si dovolím sformulovať v dvoch rovinách.

Prvá rovina je ovplyvnená nízkou pôrodnosťou, a tým aj nedostatkom žiakov základných a stredných škôl. Vzhľadom na skutočnosť, že firma, ktorú reprezentujem, sídli na strednom Považí (v Považskej Bystrici), mám informácie týkajúce sa hlavne Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Podľa približných informácií zo zdrojov TSK, tento školský rok nastúpilo do 1. ročníkov stredných škôl o cca 1 800 študentov menej ako v školskom roku 2010/2011. Keď si to predstavíte v realite, tak to je 4 – 5 stredných škôl, ktoré by z tohto titulu mali byť v kraji zrušené.

Druhá rovina je prehlbujúci sa nezáujem o remeselné činnosti, t.j. odborné vzdelávanie. Donedávna názov učeň predstavoval niečo podradné, ušpinené, zaolejované. Skutočnosť je však taká, že väčšina strojov dnes sú CNC stroje, ktoré si musíte vedieť nastaviť, musíte vedieť základy programovania a samozrejme vedieť čítať technický výkres. Obsluhovatelia týchto CNC strojov sú v súčasnosti zamestnanci oblečení v slušných pracovných odevoch s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorú väčšinou získali rekvalifikáciou a ďalším vzdelávaním sa u zamestnávateľa.

Trendom dnešných stredných škôl sú školy, ktorých záber je vo všeobecnom vzdelávaní sa, resp. v príprave na štúdium na vysokých školách. Problémom však väčšinou je, že aj absolventi vysokých škôl končia také profilácie, ktoré si trh nežiada. Výsledok je potom aj taký, že v súčasnosti zamestnávame cca 20 vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov priamo vo výrobe, resp. vo výrobných činnostiach, ktorí museli byť rekvalifikovaní.

Ako je podľa Vás možné, že školy „produkujú“ niečo iné, ako požadujú zamestnávatelia, pracovný trh?

Školstvo sa stalo bohužiaľ akoby podnikateľským subjektom, t.j. každá škola dostáva od štátu na žiaka tzv. normatív, v ktorom sú zahrnuté náklady na žiaka, výučbu a realizáciu vyučovacieho procesu. Samozrejme, že čím je nižší počet žiakov, tým je nižší príjem pre školu a tým sa môže škola dostávať do existenčných problémov.

Výsledkom je, že školy, ktoré boli v minulosti známe prísnymi výberovými kritériami, čo sa týka prospechu žiakov, z týchto požiadaviek poľavili a prijímajú aj absolventov základných škôl s horším prospechom.

V neposlednom rade je to vplyv rodičov, ktorí chcú mať zo svojich detí manažérov, právnikov, biznismenov, kde spoločenské uplatnenie všetkých nie je možné, nakoľko trh nevie poňať takúto škálu nevýrobných profesií.

Máte vynikajúcu spoluprácu so Strednou odbornou školou (SOŠ) strojníckou z Považskej Bystrice. V čom vidíte prínos spolupráce zamestnávateľov so školami?

Vychádzam len zo skúseností PSL, a.s. V období pred krízou sme boli nútení prijímať zamestnancov nie podľa kvalifikácie, ale podľa toho, či vôbec chceli pracovať. T.j. v pracovnom pomere sa ocitli murári, maliari, kuchári, stolári, atď. Samozrejme väčšinou na obslužných, resp. na menej náročných pozíciách. Napriek tomu sme museli každého takéhoto zamestnanca školiť a rekvalifikovať na strojársku profesiu. Tento príklad jasne ukazuje, že požiadavka trhu, v tomto prípade firmy PSL, a.s., bola diametrálne odlišná ako ponúkal trh.

Preto sme sa aj rozhodli ešte v závere roka 2008 uzatvoriť partnerstvo so SOŠ strojníckou na 15 rokov tak, aby sme v maximálnej miere minimalizovali takéto skutočnosti, t.j. nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa našich predstáv a plánov dokážeme ročne prijať 40 – 50 nových zamestnancov. Naša predstava je samozrejme obsadzovať tieto novovytvorené pracovné pozície práve absolventmi SOŠ strojníckej a to v profesiách mechanik nastavovač CNC strojov, mechanik strojov a zariadení a univerzálny obrábač kovov.

Myslím, že v tomto smere je spolupráca a komunikácia so SOŠ strojníckou na vysokej úrovni, čoho príkladom je aj projekt školy, na ktorom úzko spolupracovala s našimi zamestnancami pri zavedení nového učebného odboru mechanik nastavovač číslicovo riadených strojov. Tu je práve dôkaz toho, že príprava na budúce povolanie musí byť úzko prepojená s praxou a pridaná hodnota takého vzdelávania je aj v tom, ak sú požiadavky firmy priamo implementované v učebných osnovách, ako je príklad spolupráce PSL, a.s. a SOŠ strojníckej.

Samozrejme v rámci generálnej zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi TSK, SOŠ strojníckou a PSL, a.s. sme už od roku 2008 podporili materiálne, finančne, resp. iným spôsobom partnerskú školu vo výške cca 332 tis. €.

Čo by podľa Vás nemalo chýbať v programovom vyhlásení novej vlády?

Tu si dovolím uviesť len jednu stručnú myšlienku:

Nepropagovať Slovensko ako krajinu lacnej pracovnej sily, ale ako krajinu kvalifikovanej pracovnej sily s primeraným finančným ohodnotením.

« domov