Poslanie sektora

Verejná správa zahrnuje činnosti, ktoré sú predmetom verejného záujmu a súvisia predovšetkým s výkonnou funkciou štátu. Uskutočňujú ju subjekty ako povinnosť uloženú právnou normou. Tieto subjekty majú charakter orgánov štátu, verejných korporácií a iných subjektov verejnej správy. V užšom slova zmysle je verejná správa tvorená štátnou správou a územnou samosprávou.

Hlavným cieľom subjektov verejnej správy je plnenie úloh štátu a zabezpečovanie služieb občanom. Verejná správa je tvorená komplexným systémom subjektov, a to tak vo sfére štátnej správy, ako aj územnej samosprávy. Poslaním územnej samosprávy je správa zvereného územia, poskytovanie služieb občanom a investičné a rozvojové aktivity územnej samosprávy. V zákonom stanovených prípadoch vykonáva aj úlohy štátu, ktoré sú na ňu delegované v podobe preneseného výkonu  štátnej správy.

Základnou hodnotou determinujúcou fungovanie celého sektora verejnej správy je verejný záujem, ktorý prináša prospech celej spoločnosti a nie jednotlivcom, respektíve konkrétnym subjektom verejnej správy. Pri realizácii takéhoto cieľa ide v konkrétnych prípadoch o vykonávanie celého spektra činností, ktorými verejný sektor plní svoje úlohy nielen na úrovni štátnej správy, ale aj samosprávy. Ide o zásadný rozdiel oproti súkromnému sektoru, ktorého subjekty fungujú v konkurenčnom prostredí a ich primárny cieľ spočíva v maximalizácii zisku. Je preto prirodzené, že tomu zamestnávatelia súkromného sektora prispôsobujú aj politiku riadenia ľudských zdrojov, od ktorej očakávajú zabezpečenie vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.

Napriek zrejmej odlišnosti cieľov verejného sektora a súkromného sektora, musí byť aj vo verejnej správe zabezpečené zamestnávanie vysoko odborných a kvalifikovaných zamestnancov, bez ktorých nie je možné tieto ciele riadne napĺňať. Na získanie a udržanie vysoko odborných a kvalifikovaných zamestnancov musí verejná správa viac ako inokedy prejavovať konkurencie-schopnosť voči súkromnému sektoru a zlepšovať nastavené pracovné podmienky.

Ľudské zdroje patria medzi najdôležitejšie faktory úspechu akejkoľvek organizácie bez ohľadu na jej typ či veľkosť, čo rovnako platí aj v podmienkach verejnej správy. Viacero prístupov, ktoré sa aplikujú v rámci manažmentu ľudských zdrojov v súkromnom sektore, je aplikovateľných aj na podmienky verejnej správy, avšak je pri tom potrebné zohľadniť jej špecifickosť. Tá spočíva nielen v jej veľkosti a štruktúre, ale hlavne v tom, že predstavuje určitú formu verejnej politiky a je predmetom verejného záujmu.

Špecifickou črtou tohto sektora je jeho prierezovosť. Dôvodom tejto skutočnosti je fakt, že niektoré iné sektory v rámci národného hospodárstva sa prekrývajú so sektorom verejných služieb predovšetkým z pohľadu vecnej pôsobnosti, ktorá vymedzuje okruh činností vykonávaných v rámci daného sektora. Ide predovšetkým o tie oblasti, ktoré spadajú do verejného sektora, pričom typickým príkladom je oblasť školstva (Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport) alebo zdravotníctva (Sektorová rada pre zdravotníctvo, sociálne služby). Z pohľadu systematiky jednotlivých sektorov by bol jeden sektor zahŕňajúci celkovú oblasť verejnej sféry príliš obsiahly a z tohto dôvodu sú uvedené oblasti vyčlenené do osobitných sektorov. Všetky tieto sektory sú si podobné vývojovými tendenciami a hlavnými faktormi, ktorých vplyv sa pre obdobie nasledujúcej dekády očakáva. Ide predovšetkým o faktory digitalizácie alebo demografického vývoja v spoločnosti, s ktorými sa bude musieť vysporiadať každý sektor.

Okrem uvedeného je však nutné poznamenať, že aj niektoré iné sektory zahŕňajúce subjekty zo súkromnej sféry sú sčasti prepojené s oblasťou verejnej správy. Súvisí to najmä s tým, že vo väčšine prípadov existuje sústava orgánov verejnej moci, ktoré z právomoci zverenej im zákonom upravujú pravidlá fungovania konkrétneho sektora, aj keď ide o sektor v súkromnej sfére. Orgány verejnej moci, najmä ústredné orgány štátnej správy tak voči súkromnej sfére plnia aj regulačnú a kontrolnú funkciu. Ako príklad môže slúžiť oblasť energetiky, dopravy, informatizácie, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a mnohé ďalšie. Vo všetkých týchto oblastiach sú to predovšetkým súkromné právnické alebo fyzické osoby, ktoré vystupujú ako subjekty poskytujúce služby. Rovnako však v každej takejto oblasti pôsobí štátny orgán, ktorý v závislosti od svojej kompetencie upravuje pôsobenie dotknutých subjektov alebo vykonáva kontrolnú právomoc.

Dôležitými piliermi modernizácie verejnej správy, ktorá reaguje na zmeny a prispôsobuje im svoje ciele, nástroje a spôsoby riadenia, je aj zvýšenie efektívnosti, digitalizácia a personálny rozvoj vo všetkých jej štruktúrach. Digitalizácia je oblasť, ktorou sa musí zaoberať každý sektor bez ohľadu na jeho zameranie alebo miesto v národnom hospodárstve. V podmienkach verejnej správy nemôže byť digitalizácia chápaná iba ako prostriedok na zefektívnenie činnosti daného orgánu smerom dovnútra, ale aj zvýšenie úrovne ponúkaných služieb smerom navonok, k občanom.

Zvýšenie efektívnosti v oblasti rozvoja ľudských zdrojov nemusí znamenať vždy zníženie počtu zamestnancov za účelom šetrenia verejných financií, ale malo by predovšetkým zohľadniť meniace sa potreby na strane občanov a racionalizáciu postupov a metód v rámci systému verejnej správy.

Pre ďalšie smerovanie sektora bude preto kľúčové identifikovať problémy v oblasti zamestnávania, ponúknuť možné riešenia na ich odstránenie, a nájsť spôsob, ako reagovať na výzvy, pred ktorými dnes verejná správa stojí. Zvyšovanie úrovne výkonu verejnej správy i práce zamestnancov vo verejnom sektore predpokladá vecnú previazanosť odvetvových stratégií a koncepcií, podporu dialógu so zástupcami z neziskového sektora a občanmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je opodstatnené, aby vo verejnej sfére pracovali zamestnanci, ktorí svojou odbornou úrovňou, znalosťami, kompetenciami a morálnou integritou prispievajú k riadnemu fungovaniu spoločnosti.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.