Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor stavebníctva, geodézie a kartografie je synergickou oblasťou ľudskej činnosti, zasahujúcou vytváraním materiálnych hodnôt do všetkých nosných činností hospodárstva, spoločenského života a kultúry.
Odbor stavebníctva v rámci sektora je považovaný za jedno z rozhodujúcich odvetví slovenskej ekonomiky. Jeho postavenie v slovenskom hospodárstve vo veľkej miere určuje podiel odvetvia na tvorbe HDP a na celkovej zamestnanosti v krajine. Vytvára diela dlhej životnosti s finančným, technickým, architektonickým a kultúrnym prínosom a s významným ekologickým a sociálnym vplyvom.
Spoločenský význam sektora a jeho výnimočnosť, na rozdiel od mnohých iných sektorov, tkvie hlavne v tom, že bez jeho produktov a výstupov nie je možné zabezpečiť chod a rozvoj akéhokoľvek iného sektora a v ňom pôsobiacich odvetví a odborov. Bývanie, priemyselná výroba, vzdelávanie, kultúra, zdravie obyvateľstva sú nemysliteľné bez výsledkov práce stavebníctva – nové a rekonštruované továrne, školy, nemocnice, bytové a rodinné domy, cesty, vodné a energetické diela a pod.
Zároveň je potrebné vnímať aj fakt, že tento sektor je v určitom systémovom prieniku s ďalšími sektormi, a to najmä v oblasti materiálového, technického, technologického, energetického a environmentálneho prepojenia (napr. strojárstvo, chémia, hutníctvo, energetika a pod.)
Stavebníctvo sa rozvíja ako významne proexportné a zároveň aj v domácich podmienkach stabilné odvetvie s trvalo udržateľnou energetickou náročnosťou a tomu zodpovedajúcou primeranou environmentálnou záťažou. Tvorí vizuálny tvar a technickú kultúru žitia s prihliadaním na individuálne potreby a očakávania zákazníkov v súlade s požiadavkami spoločnosti a ostatných odvetví. Jeho poslaním je energeticky efektívna a kvalitná výstavba s vplyvom na zvyšovanie kvality života obyvateľov krajiny a zveľaďovanie životného prostredia.
Stavebná výroba spotrebuje rôzne druhy energií, nerastných surovín a materiálov a produkuje veľké množstvo stavebného odpadu, preto je dodržiavanie princípov trvalo udržateľného rozvoja pre odvetvie osobitne významné. Stavebníctvo patrí tiež medzi významných indikátorov stabilizujúceho vývoja ekonomiky, je zviazané s jej odchýlkami a pohybmi. Priamo a okamžite reaguje na zmeny v hospodárskom cykle a pôsobí multiplikačne na rozvoj ďalších odvetví. Investovanie do výstavby vyvoláva v ekonomike krajiny dopyt po tovaroch a službách v styčných sektoroch, čo sa priaznivo odzrkadľuje najmä v oblasti hospodárskych aktivít, ako aj v oblasti zamestnanosti. Členstvo Slovenska v EÚ je pre stavebníctvo prínosom. K výhodám patrí najmä väčší príliv zahraničných investícií a účasť na európskom stavebnom trhu.
Smerovanie v oblasti stavebníctva bude v nasledujúcom období koncentrované najmä na výstavbu budov s takmer nulovou potrebou energie, hĺbkovú obnovu existujúceho bytového a nebytového fondu, využitie informačného modelu budovy ako revolučného spôsobu komunikácie pri príprave, procese výstavby a správe budovy vrátane presadenia technológie informačného modelu do odbornej praxe na úrovni všetkých účastníkov stavebného procesu. Zvýši sa aj automatizácia výstavby, hlavne pri používaní zemných strojov, bezpečnosť výstavby a prevádzky zložitých inžinierskych diel (napr. mosty), kde sa budú v ďaleko väčšej miere využívať automatizované meracie systémy na sledovanie relatívnych posunov a pretvorení. Bude sa naďalej podporovať odborná príprava budúcich zamestnancov pre potreby odvetvia v kontexte celoživotného vzdelávania, snaha o zatraktívnenie stavebných povolaní a prenos poznatkov vedy a výskumu do odbornej praxe.
Geodézia a kartografia je vedný odbor, ktorý svojou vedeckou a praktickou činnosťou zasahuje do skoro všetkých oblastí ľudskej činnosti a hospodárskych odvetví. Vykazuje vysokú mieru prieniku a mieru spolupráce s mnohými sektormi národného hospodárstva:
Hodnoty vytvárané odborom geodézie a kartografie v rámci sektora:
Geodézia a kartografia vytvára matematický a kartografický základ všetkých priestorovo orientovaných javov a objektov a celej komplexnej infraštruktúry národného hospodárstva. Bez geodetických činností by sa nemohlo nič naprojektovať, realizovať, zdokumentovať a u niektorých stavieb ani prevádzkovať. Ďalej tvorí matematický a kartografický základ všetkých druhov geografických informačných systémov, máp 2D alebo 3D všetkých druhov, ako aj evidencie vlastníckych, užívacích a iných práv a vzťahov k nehnuteľnostiam, cez ktoré štát zabezpečuje vlastnícke práva garantované ústavou (kataster nehnuteľností).
Všetky tieto činnosti sú zabezpečované prostredníctvom geodetických metód meraní a zberu priestorových dát v štátnom súradnicovom a výškovom systéme S-JTSK a Bpv (Jednotná trigonometrická sieť katastrálna a výškový systém Balt po vyrovnaní – rovinné súradnice) a ETRS 89 (Európsky terestrický referenčný systém – priestorové súradnice – určované metódami GNSS – Global Navigation Satellite System – meranie z družíc), prípadne v lokálnych súradnicových systémoch.
Hlavné druhy činnosti odboru z pohľadu existujúcich technológií a inovácií, ako aj ich zmien v budúcnosti:
Vízia odboru geodézie a kartografie do roku 2030:
Geodézia a kartografia už dnes využíva všetky inovácie a technológie doteraz známe vo svete, ako sú: terestrické meranie totálnymi stanicami, digitálna nivelácia, meranie metódami GNSS (družicové merania), mapovanie veľkoplošné leteckou fotogrametriou a leteckým skenovaním terénu, mapovanie maloplošné dronmi interaktívne ovládané človekom, alebo mapovanie bezpilotnými lietadlami s dopredu naprogramovaným letovým plánom s použitím fotogrametrie alebo skenovania, čo sa týka zberu dát. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov merania sa deje jednoznačne automatizovaným spracovaním s digitálnymi výstupmi s interakciou človeka.
Do roku 2030 sa očakáva zvládnutie a vlastnenie týchto technológií aj malými firmami a jednotlivcami, úplný prechod na 3D mapovanie, väčšia angažovanosť geodetov v BIM (nielen zber dát, ale aj manažovanie BIM). Predpokladá sa ďaleko väčšie využitie automatizovaných meracích systémov (AMS) na báze optických vlákien pri meraní dynamických pretvorení mostov (relatívne dĺžkové a výškové posuny) v reálnom čase s diaľkovým prenosom dát do vyhodnocovacej centrály a ich porovnanie s klasickými geodetickými metódami merania absolútnych posunov, čo umožní sledovanie týchto pohybov nielen počas zaťažovacích skúšok mostov, ale aj počas dopravných špičiek, extrémnych teplotných zmien a pod., to umožní výrazne zvýšiť bezpečnosť mostov a včas predvídať a predchádzať prípadným konštrukčným kolapsom mostov. Prechod katastra na 3D kataster (všetky trojrozmerné objekty ako budovy, mosty, podzemné objekty a inžinierske siete budú zobrazované priestorovo, nie do roviny v 2D ako je to dnes). Spracovanie meraní z mapovania bude už plne automatizované s minimálnou interakciou človeka.
Z pohľadu kvality ľudských zdrojov bude potrebné sa vo vzdelávaní (okrem samotných vedných znalostí z geodézie a kartografie) orientovať viac na informačné technológie, t.j. nielen na plnú automatizáciu procesov merania a spracovania dát, ale aj následného manažovania priestorovo orientovaných databáz všetkých druhov a analýz týchto dát. Taktiež, vzhľadom na väčšie využívanie zložitých automatizovaných meracích systémov (AMS) bude potrebné vo formálnom ale aj celoživotnom vzdelávaní klásť ešte väčší dôraz na hlboké matematické znalosti a znalosti z matematickej štatistiky a elektroniky pri plánovaní a vyhodnocovaní automatizovaných meraní. Aj z týchto dôvodov predpokladáme, že zamestnávatelia sa budú viac orientovať na geodetov s vysokoškolským vzdelaním a technici geodeti a kartografi so stredoškolským odborným vzdelaním sa posunú viac do role asistentov a pomocníkov inžinierov geodetov a kartografov. Čo sa týka požiadaviek trhu práce na geodetov a kartografov, predpokladáme znížený dopyt na ich počet, nakoľko už aj pri dnešných moderných technológiách, ale hlavne ich ešte väčšom využívaní v budúcnosti, jeden človek zvládne činnosť, na ktorú v minulosti bolo potrebné niekoľko ľudí v meračskej skupine.
Celý sektor stavebníctva, geodézie a kartografie do budúcna (výhľad do roku 2030) bude ovplyvňovať najmä zmena charakteristík požadovaných parametrov u rekonštruovaných a novobudovaných stavieb, vrátane zmien a nástupu nových moderných materiálov, stavebnicových systémov a technologických postupov a to za vysokého nároku na kvalitu produkcie a odbornosť pracovníkov v sektore na všetkých úrovniach.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.