Manažérske zhrnutie

Sektor potravinárstva je v Európskej únii najväčším spracovateľským odvetvím a rovnako aj jedným z najväčších zamestnávateľov. V oblasti výroby potravín má Slovenská republika potenciál udržania zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov vzhľadom na svoje pôdne a klimatické podmienky, ako aj geografickú polohu.

Sektor potravinárstvo zamestnáva 2 % všetkých pracujúcich v SR. Počet pracujúcich v sektore však z dlhodobého hľadiska vykazuje klesajúce tendencie.

V sektore potravinárstvo v súčasnosti pracuje 47 tisíc osôb, čo je o štvrtinu menej ako pred 20 rokmi. Podiel sektora na celkovej zamestnanosti v SR je 2 %, čo je pod úrovňou priemeru krajín EÚ. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8 Operátori a montéri strojov a zariadení a 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, spolu majú 51 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Zastúpenie zamestnancov z hľadiska pohlavia je približne vyrovnané –  s miernou prevahou mužov (50,5 % muži vs. 49,5 % ženy). Z regionálneho hľadiska má dominantné postavenie Nitriansky kraj, ktorý zamestnáva takmer štvrtinu zamestnancov sektora, pričom 19 % zamestnancov dochádza za prácou z iného kraja.

V horizonte 2021 – 2025 bude v sektore potrebné doplniť na trh práce približne 900 osôb ročne. V sektore sa očakáva mierny nedostatok pracovných síl do roku 2025.

V priebehu najbližších piatich rokov bude v sektore dodatočne potrebných 4,5 tisíc pracujúcich, t. j. približne ku každému desiatemu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. Takmer 90 % z potrieb trhu práce v sektore však bude vytváraných náhradou pracovných síl, resp. odchodom pracovných síl z trhu práce predovšetkým do starobného dôchodku.

V sektore klesá podiel pracujúcich v odbore vzdelania. Len 30 % zamestnancov sektora vyštudovalo odbor vzdelania k vykonávanému zamestnaniu. Z korešpondujúcich odborov vzdelania sa v sektore do roku 2025 uplatní len približne 600 absolventov. Zamestnávatelia tak budú musieť hľadať pracovné sily aj mimo požadovanú kvalifikáciu. Približne 20 % potrieb trhu práce bude v zamestnaniach Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe a Pekár. V najbližších 20-tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 78 % pracovných procesov, predovšetkým v nízkokvalifikovaných zamestnaniach.

Podiel sektora na celkovom HDP je 1 % a očakáva sa klesajúca tendencia. Od roku 2001 do roku 2020 kleslo HDP o 2,3 % a očakáva sa klesajúca tendencia. V EÚ je podiel HDP 3 %. Podiel sektora na tvorbe HDP je poddimenzovaný.

Potravinársky priemysel je najslabším a najmenej podporovaným článkom potravinárskej vertikály. K podfinancovaniu došlo najmä presunom  finančných prostriedkov určených pre spracovateľský priemysel prvovýrobcom. Ani Plán obnovy a odolnosti SR nepočíta so žiadnou podporou potravinárstva.

Sektor potravinárstva patrí medzi sektory s podpriemernými investíciami do vedy a výskumu a tvorí len 0,2 % celkových  výdavkov do vedy a výskumu SR. V roku 2018 sektor investoval do inovácií v priemere 28,9 tisíc EUR na podnik.  

Kritické činitele (vplyvy, negatívne činitele, ktoré môžu ohroziť konkurenčnú schopnosť sektora):

• Veľké rezervy v modernizácii, digitalizácii, automatizácii a v modernom technologickom vybavení potravinárskeho priemyslu;
• Nedostatočná inovatívnosť potravinárskych výrobkov vrátane reformulácie;
• Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v potravinárstve, vrátane nevhodnej vekovej štruktúry;
• Nízky záujem kvalifikovaných mladých ľudí o prácu v potravinárskom odvetví – a ich neflexibilita na zmeny v rámci implementácie inovácií;
• Absencia systému celoživotného vzdelávania v potravinárstve;
• Náročnosť a zložitosť potravinárskej legislatívy – potravinárstvo je jedným z najregulovanejších odvetví v rámci Európskej únie. Z dôvodu nástupu nových trendov je však potrebné prispôsobovať aj príslušnú legislatívu. Časová náročnosť diskusií, najmä na úrovni EÚ, neumožňuje flexibilne reagovať na nové trendy. Rovnako aj v Slovenskej republike je odozva na potrebu zmeny legislatívy pomerne neskorá a málo flexibilná.

Kľúčové činitele (pozitívne rozvojové činitele, ktoré zabezpečia trvalú konkurenčnú schopnosť sektora potravinárstva):

• Stimulácia rastu pridanej hodnoty v rozhodujúcich potravinárskych odboroch  

prostredníctvom zvyšovania ekonomickej efektívnosti a predajnej výkonnosti;

• Rozvoj malých a stredných podnikov, ktoré sú nositeľmi regionálnej diferenciácie výrobkov, t.j. miestnych špecialít;
• Zmodernizované vybavenie, zavádzanie inteligentných technológií, kooperatívnych robotov, zavádzanie technológií šetrných k životnému prostrediu;
• Rast spoločenskej objednávky po kvalitných potravinách vyrobených na Slovensku s nízkou uhlíkovou stopou;
• Dostatok potenciálnych pracovných síl pre rozvoj potravinárstva v súvislosti s vysokým podielom obyvateľstva vo vidieckych a prechodných regiónoch;
• Zvyšovanie kvality pracovných miest v potravinárstve zavádzaním nových technológií, inovácií a prenosu vedeckých poznatkov do praxe.

Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore potravinárstva vychádza z týchto vývojových trendov:

• Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi zrýchlenia prechodu na udržateľné, zdravé, inkluzívne potravinové systémy, od prvovýroby až po konzumáciu. Môžu byť nápomocné pri novom vývoji, testovaní alternatívnych riešení, prekonávaní kríz a prekážok, objavovaní nových príležitostí na trhu.
• Dôležitú úlohu tiež bude zohrávať digitalizácia a softverizácia využitím dátového hospodárstva. Rozvoj a použitie rozšírenej a umelej inteligencie bude konkurenčnou výhodou. Popri automatizácii a digitalizácii procesov vznikajú neustále nové technológie, ktoré reflektujú na súčasnú dobu, podnikanie a biznis.
• Obehová ekonomika je nástrojom, kde slovenské potravinárstvo môže ďalej významne rásť a ísť kontinuálnym technologicko-inovatívnym smerom, prežiť aj ťažké predvídateľné ale aj nepredpokladané krízové obdobia a byť sebestačným v zdrojoch.