Manažérske zhrnutie
Sektor Obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch tvorí 11 % celkovej produkcie SR, čo je po priemysle druhý najvyšší podiel. Tento podiel však mierne klesá, v roku 2001 bol na úrovni 13,1 %. Dôvodom je predovšetkým nárast dominancie automobilového priemyslu na produkcii SR (kde sa podiel na produkcii za ostatných 20 rokov zdvojnásobil). V roku 2001 mal sektor obchodu vyšší podiel na produkcii ako automobilový priemysel, dnes má polovičný. Približne polovicu produkcie tvorí pridaná hodnota (47 %). Tento podiel v sektore dlhodobo stagnuje a patríme medzi krajiny s najnižším podielom pridanej hodnoty na produkcii v EÚ.
Sektor má súčasne po bankovníctve druhý najvyšší podiel na HDP v SR (13,1 %). Tento podiel však taktiež klesá zo 14,8 % v roku 2001. Vo väčšej časti krajín EÚ je podiel tohto sektora na produkcii a HDP vyšší ako v SR, napriek tomu sa SR nachádza nad priemerom EÚ. Je to spôsobené tým, že veľké ekonomiky ako Nemecko a Francúzsko sa nachádzajú medzi krajinami s najnižším podielom tohto sektora na ekonomickej výkonnosti a dominujú menšie ekonomiky s výrazným cestovným ruchom ako Grécko, Chorvátsko či Malta.
Investície sektora predstavujú 8 % všetkých investícií v SR a majú rastúcu tendenciu (od roku 2014 nárast o 14 %). Ide o sektor so štvrtou najvyššou investičnou aktivitou v SR (po bankovníctve, automobilovom priemysle a verejnej správe). Hlavnou investičnou položkou sú stroje a hnuteľné veci, ktoré tvoria 42 % celkových investícií sektora. Viac ako 40 % investícií je v maloobchode okrem motorových vozidiel a motocyklov.
Takmer 99 % podnikateľských subjektov v sektore predstavujú malí podnikatelia do 19 zamestnancov, ktorí tvoria takmer polovicu HDP sektora (47 %) a zamestnávajú viac ako polovicu všetkých zamestnancov v sektore (54 %). V sektore pôsobí 54 zamestnávateľov nad 500 zamestnancov, ktorí spolu tvoria 19 % HDP sektora a 17 % zamestnanosti. Len 11 % podnikateľských subjektov v sektore má zahraničné vlastníctvo. Prevažne ide o väčšie podniky, ktoré zamestnávajú 27 % všetkých pracujúcich v sektore. V sektore je podiel zamestnancov pracujúcich v zahraničných podnikoch na úrovni priemeru SR.
V sektore pracuje približne 483 tisíc osôb a približne 15 % z toho tvoria fyzické osoby – podnikatelia. V sektore pracuje o 42 % viac osôb ako pred 20 rokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 20 %-ami, čo je najviac zo všetkých sektorov. Podiel sektora na zamestnanosti v SR je nad úrovňou priemeru krajín EÚ. Najvyšší podiel je v krajinách s vysokou úrovňou turizmu. Takmer dve tretiny zamestnancov sektora tvoria ženy a 80 % zamestnancov má stredoškolské vzdelanie. Sektor je najvýznamnejším zamestnávateľom pracovných síl so stredoškolským vzdelaním v SR.
Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je na úrovni 1 124 EUR a je o 11 % nižšia ako v SR. Od roku 2010 vzrástla o 43 %, čo je pomalší rast ako priemer v SR. Mzdy sú ťahané predovšetkým zahraničnými podnikmi, v ktorých je výška mzdy o 52 % vyššia ako v tuzemských. Mzdy v sektore patria v SR medzi najnižšie v Európe (nižšie sú len v Maďarsku, Poľsku, Grécku, Portugalsku a na Cypre). V priemere vyprodukuje zamestnanec za rok 23 tisíc EUR pridanej hodnoty, čo je takmer o tretinu menej ako priemer v SR, ako aj výrazne pod priemernou produktivitou sektora v EÚ. Produktivita sektora v SR je štvornásobne nižšia ako napríklad v Luxembursku. Výška mzdy sa vo veľkej miere odvíja práve od produktivity práce a v krajinách EÚ tvorí priemere 48 % produktivity práce. V SR je tento podiel na úrovni 47 %. Podiel miezd na produktivite práce je tak na úrovni priemeru, problémom je však podpriemerná produktivita práce v SR, v dôsledku čoho sú v SR aj podpriemerné mzdy.
Regenerácia ekonomiky v roku 2022 a neskôr prinesie so sebou aj množstvo nových pracovných miest v tomto sektore. V období rokov 2021 – 2025 bude v sektore potrebných približne 46 tisíc zamestnancov nad rámec v súčasnosti pracujúcich osôb. Približne 56 % pracovných príležitostí bude vytvorených náhradou pracovných síl. Tieto potreby trhu práce sú určené na základe garantovaných zamestnaní Sektorovou radou pre obchod, marketing, gastronómiu a cestovný ruch. Ak zohľadníme členenie podľa odvetví, tak v podnikoch pôsobiacich v sektore budú potreby trhu práce ešte o niečo vyššie na úrovni 51 tisíc osôb. Ide o najvyššie potreby trhu práce v budúcnosti zo všetkých sektorov, čo samozrejme úzko súvisí s tým, že v sektore je aj v súčasnosti najviac pracovných miest. Očakáva sa však, že z absolventov, ktorí prídu na trh práce z korešpondujúcich odborov vzdelania, sa len približne 11 tisíc uplatní v tomto sektore do roku 2025 a aj z týchto dôvodov bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl aj v budúcnosti. Najviac pracovných príležitostí v sektore je však vytváraných na pozíciách Predavač v obchodnej prevádzke a Pokladník v predajni, ktoré patria medzi zamestnania s potrebou nižšej kvalifikácie a jednoduchším zaškolením nových pracovníkov do pracovného procesu aj mimo odbor vzdelania. Potreby trhu práce budú tiež vysoké v zamestnaniach ako Kuchár, Pomocník v kuchyni a Čašník, servírka. Uvedených päť zamestnaní bude tvoriť 40 % všetkých potrieb trhu práce sektora do roku 2025.
Približne dve tretiny pracovných miest v sektore možno charakterizovať vysokým rizikom nahradenia technológiami v najbližších 20 rokoch. Celkovo bude možné nahradiť technológiami 69 % pracovných činností v súčasnosti vykonávaných zamestnancami. Medzi zamestnania s najväčším rizikom nahradenia technológiami patria práve dve najpočetnejšie zamestnania sektora a to Predavač v obchodnej prevádzke a Pokladník v predajni. To, že nejaká činnosť môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude. A ak bude nahradená technológiou, to ešte neznamená zánik pracovného miesta a prepustenie zamestnanca. Základné trhové princípy a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov a prechod na nové technológie bude v dlhodobom horizonte kontinuálny a plynulý.
