Vývojové tendencie
Predpokladané vývojové tendencie v sektore do roku 2030 s dosahom na ľudské zdroje
Celková dodatočná potreba v sektore bude v období rokov 2021 – 2025 na úrovni približne 2,4 tisíc osôb. Dodatočná potreba v tomto sektore bude na úrovni 10 % súčasného počtu pracujúcich, t. j. približne ku každému desiatemu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. V období rokov 2021 – 2025 bude na tvorbe dodatočných pracovných príležitostí dominovať náhrada pracovných síl, ktorá bude tvoriť v priemere 60 % celkovej dodatočnej potreby. V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo tak vznikne v priemere ročne 0,3 tisíc pracovných príležitostí v dôsledku náhrady pracovných síl.
Vyššie uvedené hodnoty vyjadrujú potreby trhu práce z pohľadu sektorových zamestnaní. Ak sa však pozrieme na sektor z hľadiska spoločností a odvetví patriacich do sektora, celková dodatočná potreba pracovných síl v období 2021 – 2025 bude vyššia, na úrovni 3,6 tisíc osôb, z ktorých 62 % bude tvoriť náhrada pracovných síl.
Potreby trhu práce
V období rokov 2021 – 2025 príde na trh práce 4,1 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných pre výkon zamestnaní v tomto sektore a nebudú pokračovať v štúdiu. Približne 3 % z prichádzajúcich absolventov budú tvoriť absolventi stredných škôl, podiel absolventov vysokých škôl bude na úrovni 97 %. V dlhšom horizonte, v nasledujúcich desiatich rokoch, sa očakáva nárast počtu stredoškolských aj vysokoškolských absolventov.
Príchod absolventov na trh práce
Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa 7 % uplatňuje v tomto sektore a zvyšných 93 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 68 % a pri vysokoškolských absolventoch 4 %. Hlavnými sektormi (mimo tohto sektora) využívajúcimi absolventov pre sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sú pri vysokoškolákoch automobilový priemysel a strojárstvo (34 %) a administratíva, ekonomika, manažment (19 %) a pri stredoškolákoch automobilový priemysel a strojárstvo (8 %) a doprava, logistika, poštové služby (7 %).
Uplatnenie absolventov
V najbližších piatich rokoch bude v sektorových zamestnaniach celkovo potrebných 2 tisíc osôb, pričom sa očakáva príchod 4 tisíc absolventov. Približne 94 % absolventov si však nachádza uplatnenie v iných sektoroch. V sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa tak do roku 2025 očakáva nedostatok na úrovni absolventov približne 2 tisíc osôb.
Disparity
Najvýraznejší pokles počtu zamestnancov v sektore zaznamenáva 7221002 Kováč pre strojné kovanie. V danom zamestnaní poklesol počet zamestnancov za ostatných sedem rokov približne o 200 osôb, čo predstavuje pokles o 45 %. Najväčšie úbytky počtu zamestnancov sa v tomto sektore prejavili v nízkokvalifikovaných zamestnaniach z hlavnej triedy zamestnaní 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.
Zamestnania s najvyšším úbytkom počtu zamestnancov
Najväčší nárast počtu zamestnancov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo zaznamenávajú nízkokvalifikované zamestnania. V zamestnaní 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov bol za posledných sedem rokov zaznamenaný nárast o 87 %, resp. o 1 tisíc osôb.
Zamestnania s najvyšším nárastom počtu zamestnancov
Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo patrí medzi sektory s vyšším potenciálom automatizácie. V najbližších 20tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 81 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci. Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 15,7 tisíc zamestnancov. Z toho budú prevažnú časť tvoriť zamestnanci na pracovných pozíciách 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov, 8121009 Operátor tvárniaceho zariadenia a 7543011 Kvalitár, kontrolór v hutníctve a zlievarenstve.
Približne 68 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o pomerne vysoký podiel.
Pri analýze potenciálu automatizácie vnútropodnikových procesov v dôsledku technologického pokroku (robotizácia, umelá inteligencia, digitalizácia a pod.) je potrebné vždy mať na pamäti aj základné ekonomické zákony. To, že nejaká časť procesu môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude.
Podnik sa aj v čase technologického pokroku rozhoduje na základe zisku, teda rozdielu medzi výnosmi a nákladmi. Pri uvažovaní o implementovaní špecifickej technológie do výrobného procesu sa snaží podnik ovplyvňovať nákladovú položku. Pokiaľ náklady na technológiu (investičné a prevádzkové) sú vyššie ako náklady na ľudskú prácu, tak pre podnik nemusí byť implementácia technológie rentabilná. Samozrejme, do tohto rozhodovania vstupujú aj ďalšie faktory, ako flexibilita kapitálu a ľudskej práce (ako operatívne môžeme meniť parametre procesu), alebo strategické zámery spoločností. Kapitálová investícia je totiž často investíciou s dlhodobou návratnosťou a pre podniky tak vždy nesie aj určitú dávku rizika. Niekedy sa podnikom, predovšetkým bez dlhodobých strategických zámerov, alebo bez plnej moci nad svojou budúcnosťou (produkujú vo veľkej miere pre ostatné sektory a nie pre finálnych spotrebiteľov) neoplatí podstúpiť investíciu, ktorá vo vzdialenejšej budúcnosti prinesie zefektívnenie výroby na úkor súčasných ziskov.
Tiež si je potrebné uvedomiť, že hlavnou nákladovou položkou ľudskej práce sú mzdy a tie sú zas výslednicou dopytu a ponuky na trhu práce. Pokiaľ podniky začnú implementovať technológie substituujúce ľudskú prácu vo väčšom rozsahu a súčasne nebude vytváraný dopyt po týchto pracovníkoch inde (v hospodárstve SR), tak bude klesať mzda, za ktorú sú tieto osoby ochotné pracovať. To vyústi do opätovného spomalenia implementácie technológií, keďže ľudská práca sa pre podnik stane rentabilnejšou ako bola pred implementáciou technológií. Tento prirodzený trhový princíp a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov.
Automatizácia
Rozloženie zamestnancov podľa vplyvu technológií na pracovné činnosti
Najviac zamestnancov v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo malo v roku 2020 vyštudovaný odbor vzdelania 2413 Mechanik strojov a zariadení (úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU)). V školskom roku 2020/2021 v tomto odbore študovalo 1 077 žiakov denného štúdia. V SR príde v období rokov 2021 – 2025 na trh práce celkovo 1 083 – 1 283 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom približne 10,4 % absolventov sa uplatňuje v spoločnostiach sektora hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo. Druhým najpočetnejším odborom vzdelania z hľadiska počtu zamestnancov je odbor 2414 Strojárstvo (úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU)). V období rokov 2021 – 2025 príde na trh práce celkovo 1 040 – 1 240 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom sa očakáva, že približne 8,5 % z nich sa uplatní v tomto sektore. Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo sa v najbližších piatich rokoch očakáva v zamestnaní 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov, ktoré je špecifickým zamestnaním pre tento sektor. Sektor hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bude do roku 2025 dodatočne potrebovať približne 237 – 337 osôb v tomto zamestnaní, 32,3 % pracovných príležitostí vznikne v dôsledku náhrady pracovných síl, t. j. odchodom pracovných síl z trhu práce, predovšetkým do starobného dôchodku. Spomedzi sektorovo špecifických zamestnaní sa očakáva vysoká dodatočná potreba v zamestnaní 8122003 Operátor pokovovania, a to 128 – 228 osôb. Celkovo bude v tomto zamestnaní v SR dodatočne potrebných 157 – 257 osôb.
Najviac, približne 1,4 tisíc osôb v sektore hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo bude potrebných v zhluku zamestnaní HUTNÍCI A ZLIEVAČI. Popritom príde do roku 2025 na trh práce približne 100 absolventov, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vzdelania vhodných pre výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. Z absolventov prichádzajúcich na trh práce, sa v sektore uplatňuje približne 86 %, v sektore sa tak do roku 2025 v tomto zhluku očakáva nedostatok na úrovni absolventov.
Počet žiakov/študentov v kľúčových odboroch vzdelania v školskom roku 2019/2021, počet absolventov prichádzajúcich na trh práce v SR v období 2021 – 2025 a ich uplatnenie v sektore Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo
| Kód a názov odboru vzdelania | Stupeň vzdelania | Počet žiakov/študentov v odbore v školskom roku 2020/2021 | Počet absolventov prichádzajúcich na trh práce v SR v rokoch 2021 – 2025 | Podiel absolventov pracujúcich v sektore v roku 2020 z celkového počtu absolventov odboru | Podiel zamestnaných s absolvovaným odborom vzdelania z celkového počtu zamestnaných v sektore v roku 2020 |
| 2413 Mechanik strojov a zariadení | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU) | 1 077 | 1 083 – 1 283 | 10,4% | 8,7% |
| 2414 Strojárstvo | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU) | 524 | 1 040 – 1 240 | 8,5% | 7,4% |
| 2466 Mechanik opravár | stredné odborné vzdelanie získané na odborných učilištiach a SOŠ (vyučenie) | 230 | 156 – 256 | 11,9% | 6,5% |
| 2675 Elektrotechnika – elektrické stroje a prístroje | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU) | 144 | 170 – 270 | 6,6% | 3,7% |
| 2697 Mechanik elektrotechnik | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU) | 4 310 | 3 949 – 4 149 | 6,3% | 3,6% |
| 7902 Gymnázium | úplné stredné všeobecné vzdelanie (štúdium na gymnáziu ukončené maturitou) | 69 093 | 28 072 – 30 072 | 1,1% | 3,1% |
| 6317 Obchodná akadémia | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou) | 10 642 | 4 527 – 5 527 | 1,0% | 2,9% |
| 2262 Hutník operátor | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou; bývalé SOU) | 123 | 77 – 177 | 86,2% | 2,8% |
| 2305 Výrobné technológie | druhý stupeň vysokoškolského štúdia – magisterské, inžinierske a doktorské | 674 | 1 617 – 1 817 | 7,6% | 2,1% |
| 2675 Elektrotechnika – elektrické stroje a prístroje | úplné stredné odborné vzdelanie (štúdium na strednej odbornej škole ukončené maturitou) | 4 745 | 2 577 – 2 777 | 2,1% | 1,7% |
Celková dodatočná potreba pracovných síl a nahradzujúci dopyt v zamestnaniach
s najvyššou dodatočnou potrebou pracovných síl v sektore
| Zamestnanie SK ISCO-08 | Dodatočná potreba pracovných síl v SR v období 2021 – 2025 | Podiel nahradzujúceho dopytu v SR v období 2021-2025 | Dodatočná potreba pracovných síl v sektore v období 2021 – 2025 |
| 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov | 377 – 477 | 32,3% | 237 – 337 |
| 7222002 Prevádzkový zámočník (údržbár) | 2 268 – 2 468 | 83,6% | 215 – 315 |
| 8122003 Operátor pokovovania | 157 – 257 | 16,1% | 128 – 228 |
| 7411001 Stavebný a prevádzkový elektrikár | 1 548 – 1 748 | 100,0% | 118 – 218 |
| 7223003 Obrábač kovov | 2 779 – 2 979 | 63,1% | 78 – 178 |
| 9333004 Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant) | 1 085 – 1 285 | 76,2% | 75 – 175 |
| 7543011 Kvalitár, kontrolór v hutníctve a zlievarenstve | 60 – 160 | 100,0% | 43 – 143 |
| 4321001 Pracovník v sklade (skladník) | 6 074 – 7 074 | 41,8% | 39 – 139 |
| 3121004 Majster (supervízor) v hutníctve | 46 – 146 | 48,1% | 34 – 134 |
| 2146015 Hutnícky špecialista technológ | 36 – 136 | 45,2% | 34 – 134 |
| 8343001 Žeriavnik | 368 – 468 | 83,3% | 30 – 130 |
| 7211001 Zlievač, formovač | 40 – 140 | 56,7% | 28 – 128 |
| 8121999 Operátor zariadenia v hutníckom a zlievarenskom priemysle inde neuvedený | 70 – 170 | 79,2% | 27 – 127 |
| 3117006 Technický pracovník v hutníctve | 37 – 137 | 35,5% | 14 – 114 |
| 8121013 Apretovač | 17 – 117 | 76,5% | 6 – 106 |
Celková dodatočná potreba pracovných síl a nahradzujúci dopyt v zamestnaniach špecifických pre sektor Hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo s najvyššou dodatočnou potrebou pracovných síl v sektore
| Zamestnanie SK ISCO-08 | Dodatočná potreba pracovných síl v SR v období 2021 – 2025 | Podiel nahradzujúceho dopytu v SR v období 2021 – 2025 | Dodatočná potreba pracovných síl v sektore v období 2021 – 2025 |
| 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov | 377 – 477 | 32,3% | 237 – 337 |
| 8122003 Operátor pokovovania | 157 – 257 | 16,1% | 128 – 228 |
| 7543011 Kvalitár, kontrolór v hutníctve a zlievarenstve | 60 – 160 | 100,0% | 43 – 143 |
| 3121004 Majster (supervízor) v hutníctve | 46 – 146 | 48,1% | 34 – 134 |
| 2146015 Hutnícky špecialista technológ | 36 – 136 | 45,2% | 34 – 134 |
| 7211001 Zlievač, formovač | 40 – 140 | 56,7% | 28 – 128 |
| 8121999 Operátor zariadenia v hutníckom a zlievarenskom priemysle inde neuvedený | 70 – 170 | 79,2% | 27 – 127 |
| 3117006 Technický pracovník v hutníctve | 37 – 137 | 35,5% | 14 – 114 |
| 8121013 Apretovač | 17 – 117 | 76,5% | 6 – 106 |
| 8121006 Hutník oceliar | 5 – 105 | 48,9% | 5 – 105 |
| 9329014 Pomocný pracovník v hutníckej a zlievarenskej výrobe | 2 – 102 | 56,2% | 0 – 99 |
| 8121014 Hutník neželezných kovov | 0 – 93 | 100,0% | 0 – 93 |
| 8121004 Hutník operátor, údržbár | 42 – 142 | 100,0% | 0 – 92 |
| 8121009 Operátor tvárniaceho zariadenia | 101 – 201 | 55,8% | 0 – 91 |
| 3135000 Dispečer v hutníckom a zlievarenskom priemysle | 0 – 88 | 42,3% | 0 – 86 |
Zoznam zamestnaní SK ISCO-08 zo zhluku zamestnaní STROJÁRSTVO (SŠ)
| Kód a názov zamestnania SK ISCO-08 |
| 8122999 Operátor zariadenia na konečnú úpravu, pokovovanie a povrchovú úpravu kovov inde neuvedený |
| 8121005 Operátor stroja na ťahanie a pretláčanie kovov |
| 8121008 Operátor lisovacích strojov kovov |
| 8121009 Operátor tvárniaceho zariadenia |
| 8121999 Operátor zariadenia v hutníckom a zlievarenskom priemysle inde neuvedený |
| 7543011 Kvalitár, kontrolór v hutníctve a zlievarenstve |
| 8121006 Hutník oceliar |
| 8121004 Hutník operátor, údržbár |
| 8121007 Hutník vysokopeciar |
| 8122003 Operátor pokovovania |
| 8122002 Galvanizér |
| 7211001 Zlievač, formovač |
| 3121004 Majster (supervízor) v hutníctve |
| 8121003 Koksár |
| 8121014 Hutník neželezných kovov |
| 8121013 Apretovač |
| 3117006 Technický pracovník v hutníctve |
| 8121002 Operátor stroja na valcovanie kovov |
| 8121001 Tavič |
| 9329014 Pomocný pracovník v hutníckej a zlievarenskej výrobe |
| 8121015 Operátor zlievarenských strojov a zariadení |
| 8121012 Peciar |
| 7211002 Jadrár |
| 7221002 Kováč pre strojné kovanie |
| 7211005 Odlievač kovov |
| 8122001 Morič |
| 3135000 Dispečer v hutníckom a zlievarenskom priemysle |
| 3117012 Zlievarenský technik metalurg |
| 3121005 Majster (supervízor) v zlievarenstve |
| 7211004 Práškový metalurg |
| 8121011 Operátor redukovne vo valcovniach |
| 7211999 Zlievač a jadrár inde neuvedený |
| 8121010 Operátor zariadení prípravy vsádzky vo valcovniach |
| 3117008 Zlievarenský technik technológ |
| 7211003 Zlievarenský modelár |
| 3117009 Zlievarenský technik kontroly kvality |
| 7221999 Kováč inde neuvedený |
| 3117010 Zlievarenský technik normovač |
| 3122017 Majster (supervízor) v kováčstve |
| 7221001 Ručný priemyselný kováč |
Zoznam odborov vzdelania v zhluku korešpondujúcich odborov vzdelania
| Kód a názov odboru vzdelania |
| 2262K Hutník operátor |
Vývoj v sektore hutníctva, zlievarenstva a kováčstva v období do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie výrazné skokovité zmeny v oblasti využívaných technológií, materiálov alebo procesov. Môžeme predpokladať využitie nových poznatkov pri modernizácii technologických celkov (napr. IoT), resp. montáž nových technológií s cieľom minimalizácie dopadov na ekológiu, nižšiu energetickú náročnosť a efektívnejšie využívanie surovín. Nové, resp. modernizované technológie a implementované technologické celky budú okrem ekologického aspektu a nižšej energetickej náročnosti zohľadňovať aj zvýšenú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, ergonómiu a zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov. Na druhej strane budú tieto technológie klásť vyššie nároky na komplexnosť znalostí obslužného personálu z oblastí, ktoré boli doteraz od operátorov a údržbárov vyžadované len v malej miere. Okrem znalosti technologického procesu pôjde aj o nároky na vyššiu úroveň zručností v používaní počítačových aplikácií, využitie podpory riadiacich systémov pri rozhodovaní a vyhodnocovaní efektivity procesu, alebo nové prvky automatizácie procesov.
Vyššie technické a riadiace funkcie začnú viac využívať aplikácie na vyhodnocovanie a rozhodovanie na základe analýz veľkých skupín dát s cieľom optimalizovať technologický proces, spotrebu surovín, materiálov a energií.
Doposiaľ v menšej miere využívané inovatívne spôsoby práce v oblasti komunikácie, prenosu a spracovania dát a informácií vo výrobných a riadiacich procesoch našli významné využitie a rozšírenie v rokoch 2019 – 2020 pod vplyvom pandémie COVID-19. Trvale uplatniteľné zmeny priniesli najmä nové aplikácie a formy využívané v oblasti organizácie práce – dištančná forma porád, školení, nahradenie osobných obchodných rokovaní (služobných ciest), konferencií a pod.
Výrazná zmena nastala aplikáciou legislatívnych zmien podporujúcich vykonávanie domáckej práce, tele práce a príležitostnej práce z domu (tzv. dočasný home office). Tieto formy prispeli k eliminácii kontaktov zamestnancov zabezpečujúcich podporné procesy. Vo výrobných procesoch sa pristúpilo k úprave zmenových kalendárov s cieľom eliminovať množstvo personálu vo výrobných procesoch na nevyhnutnú úroveň a rovnako aj eliminovať stretávanie sa v spoločných priestoroch. Zmeny boli aplikované aj v oblasti presunu komunikácie a záznamu výrobných záznamov a dát do elektronickej podoby. Všetky opatrenia boli podporené zvýšenými hygienickými opatreniami.
Využiteľnosť týchto opatrení, resp. ich rozumná kombinácia s doteraz zaužívanými systémami (z obdobia pred pandémiou) znamená, že je možná:
– rýchla aplikácia zmien v prebiehajúcich procesoch, pričom personál je schopný prispôsobiť sa novým podmienkam,
– vysoká úroveň flexibility prinášajúca pozitívny efekt v oblasti výkonu, organizácia riadenia je podmienená rýchlosťou komunikácie so zamestnancami a účelnou spätnou väzbou,
– rýchle zvyšovanie úrovne zručností a znalostí prináša benefity v oblasti šetrenia a znižovanie nákladov a tiež zmenu zaužívaných postupov a pod.
Opatrenia, ktoré firmy prijímali v súvislosti s pandémiou, boli priebežne vyhodnocované a modifikované tak, aby bola zaistená kontinuita dodávok, surovín a výroby, s minimalizáciou možného ohrozenia zdravia zamestnancov a zákazníkov. Úsilie o udržanie kontinuity v závodoch, kde by odstavenie výroby znamenalo významné škody až nemožnosť obnovenia výroby, bolo úmerné náročnosti prijatých opatrení.
Vplyv inovácií na národné štandardy zamestnaní
Škála vplyvu: významný – 1, stredne významný – 2, mierny – 3, žiadny – prázdne pole
Pre oblasť stredného školstva je implementácia inovácií do odborov vzdelávania rozdelená do dvoch úrovní. Prvá úroveň sa týka štátnych vzdelávacích programov. Ide o spoločný predpis na celonárodnej úrovni platný pre odbory na všetkých školách. Škola musí garantovať dodržanie učebných osnov a plánov zo štátneho vzdelávacieho programu / odboru. Štátny vzdelávací program (ďalej len „ŠVP“) nevie pružne reagovať na zmeny v sektore (posledná úprava bola zverejnená v roku 2013). Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, ktoré si škola vypracuje na základe ŠVP a do tohto procesu vstupuje aj zamestnávateľ, ktorý využíva hlavne systém duálneho vzdelávania (ďalej len „SDV“) v odbornej praxi alebo výcviku, za ktorý je aj zodpovedný. Samotnou účasťou žiaka v SDV vie zamestnávateľ reagovať aj na potrebné inovácie v sektore a žiaka pripraviť pre svoje potreby. Tento systém je pružnejší a aj sa využíva. Zamestnávateľ môže ovplyvniť odbornú prax alebo výcvik aj mimo SDV ak škola spolupracuje so zamestnávateľmi v procese odborného vzdelávania a prípravy. Aj tento proces zamestnávatelia v sektore využívajú.
Zvýšené nároky v oblasti prípravy budúceho obslužného personálu sa musia premietnuť do získania odborných vedomostí pre výrobu ocele zo šrotu v EAF (Elektrická oblúková pec) a priamo redukovaného železa a rovnako aj pri príprave a aplikácii nových redukčných činidiel pri výrobe kovov z rúd. Veľmi intenzívnu pozornosť bude potrebné venovať aj vedomostiam v oblasti informačných systémov v hutníckej výrobe a informačným technológiám v riadiacich procesoch hutníckej výroby. Všetky tieto vedomosti bude potrebné preniesť aj do získania potrebných praktických zručností pre obsluhu nových strojov a zariadení v hutníckej výrobe.
Pre oblasť vysokých škôl je systém odlišný. Tvorcami študijných programov sú jednotlivé fakulty, katedry, pedagógovia a vedia pružnejšie reagovať na zmeny a implementácie inovácií. V oblasti vysokého školstva bude potrebné sa po vzore implementácie duálneho systému vzdelávania v strednom odbornom školstve sústrediť na zakomponovanie povinnej praxe aj v študijných programoch s technickým zameraním, čo bude mať pozitívny vplyv na komplexnosť a kvalitu absolventov.
V študijných programoch vysokého školstva sa očakáva pokračujúci trend implementácie digitalizácie a algoritmizácie výrobných procesov pre sektor. Úzke prepojenie vývoja, výskumu a aplikácie nízkoemisných technológií a nových materiálov bude nevyhnutnosťou nielen v študijných programoch ale aj medzi zamestnávateľmi a vysokým školstvom. Absolventi budú musieť prepájať viaceré vedomosti a zručnosti (IT, znižovanie emisií vrátane využívania vodíka v metalurgii, dátových analýz a práce s big data súbormi) s potrebami hutníctva, zlievarenstva a kováčstva. Bez nastavenia systematickej reformy vzdelávacieho systému a odporúčania OECD ohľadom zásadnej zmeny odmeňovania učiteľov v SR a politickej podpory naprieč politickým spektrom bude vyššie uvedený trend nedosiahnuteľný.
Vznik a zánik zamestnaní do roku 2030 bude súvisieť s implementáciou elektrických pecí, vodíka. Vplyvom nových technológií sa predpokladá reprofilizácia zamestnaní napr. Koksár, resp. Hutník vysokopeciar. Pre udržiavanie nových strojných technologických zariadení sa očakáva rozšírenie znalostí a zručností a implementácia moderných diagnostických postupov a technických prostriedkov. Očakáva sa zvýšenie požiadaviek na odborné zručnosti v oblasti obsluhy strojov a zariadení, kde na vybraných pozíciách bude vyžadované vyššie odborné vzdelanie v odboroch mechanik – mechatronik, hutník operátor – údržbár. Rovnako sa očakáva aj zvýšenie požiadaviek v technických pozíciách na odborné znalosti a zručnosti v oblasti modelovania a riadenia procesov, kde sa očakáva vznik nových pozícií, ako procesný inžinier so zameraním na modelové riadenie procesov, prediktívnu údržbu, oblasť dátových analýz a samozrejme informačných technológií.
Do roku 2030 pri väčšine zamestnaní sa predpokladá zvyšovanie úrovne SKKR.
