Vývojové tendencie

Dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov v celom sektore

Z celkového počtu 83 tisíc pracujúcich v sektore tvoria 80 % zamestnanci v podnikoch a 18 % tvoria fyzické osoby – podnikatelia. Celkovo na Slovensku tvoria fyzické osoby – podnikatelia 13 % pracovnej sily. Sektor patrí medzi 20% sektorov s najvyšším podielom FO – podnikateľov na celkovom počte pracujúcich. Zásluhu na tom má najmä divízia 66  – Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, kde až 74,1 % pracujúcich tvoria FO – podnikatelia, čo vyplýva najmä z povahy vykonávaných činností v sektore, resp. divízie.

Štruktúra pracujúcich v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[1]

Štruktúra pracujúcich v divízii 66 – Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[2]

Štruktúra pracujúcich podľa divízií patriacich do tohto sektora je nasledovná: 64 Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia (31,2 %), 65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia (8,4 %), 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia (18,1 %), 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností (34,7 %), 77 Prenájom a lízing (7,6 %).

Pohľad podľa odvetví

V sektore v súčasnosti pracuje o 42 % viac osôb ako pred 20 rokmi a sektor sa na celkovej zamestnanosti v SR podieľa 3 %. Tento podiel od roku 2001 vzrástol o 1 p. b. Priemerný medziročný rast zamestnanosti v sektore je na úrovni 2 %. V porovnaní s nárastom v SR možno z hľadiska počtu pracujúcich hovoriť o dynamicky rastúcom sektore –  patrí medzi 28 % sektorov s najvyšším rastom zamestnanosti. Do roku 2030 sa očakáva nárast počtu pracovných síl. Najväčšími zamestnávateľmi v sektore sú Slovenská sporiteľňa, a. s., Tatra banka, a. s. a Všeobecná úverová banka, a. s.; ktorí zamestnávajú 18 % zamestnancov sektora.

Vývoj počtu pracujúcich v sektore z pohľadu odvetví

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava

Sektor patrí medzi 29 % sektorov s najvyšším podielom žien medzi pracujúcimi. Ich podiel dosahuje v súčasnosti stále vysokú úroveň, 59,1 % i keď dlhodobo klesá (63,2 % v roku 2015). Ak by sme porovnávali tento podiel u sektorovo špecifických povolaní, tak dominancia žien je ešte vyššia, a to na úrovni 72 %.

Až 77 % zamestnancov sektora pracuje v Bratislavskom kraji, kde má sektor 9 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti kraja. Spolu so Žilinským a Košickým krajom tvoria 85 % zamestnanosti sektora. Najnižší počet zamestnancov sektora je v Prešovskom kraji.

Regionálne rozloženie zamestnancov sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[3]

V sektore dochádza za prácou do iného kraja 49 % zamestnancov, najčastejšie do Bratislavského kraja a Žilinského kraja, pričom za posledných päť rokov rástol podiel dochádzajúcich zamestnancov do týchto krajov. Sektor patrí medzi 8 % sektorov s najvyššou mobilitou pracovnej sily. V Bratislavskom kraji je 58 % zamestnaných osôb z iného kraja.

Z hľadiska veku zamestnancov, patrí sektor medzi tie mladšie. Priemerný vek zamestnancov v sektore je na úrovni priemerného veku v SR, ale zamestnanci v 71 % ostatných sektoroch majú vyšší priemerný vek.

Veková štruktúra pracujúcich v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[4]

V sektore je nadpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria manažérske pozície a pozície pre špecialistov až 38 %. Ich podiel za posledných desať rokov vzrástol o 7 p. b. Najviac zamestnancov pracuje v hlavných triedach zamestnaní 2 Špecialisti a 4 Administratívni pracovníci, ktoré majú spolu 53 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti sektora. Pri porovnaní s rokom 2010 sa najvýraznejšie zvýšil počet zamestnancov v hlavnej triede zamestnaní 4 Administratívni pracovníci, kde bol zaznamenaný nárast o 81 %. Najvýraznejší pokles v počte zamestnancov zaznamenáva hlavná trieda zamestnaní 3 Technici a odborní pracovníci, kde naopak, za posledných 10 rokov klesol počet zamestnancov o 33 %.

Klesá aj podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore. Za osem rokov poklesol ich podiel o -1 p. b. na súčasných 61 %. Sektor patrí medzi 25 % sektorov s najvyšším podielom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, resp. najnižším podielom stredoškolsky vzdelaných zamestnancov. Sektor zamestnáva spolu 8,1 % všetkých vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na Slovensku.

Pracovať z domu umožňuje povaha práce približne 54 %-ám zamestnancov v sektore. V porovnaní s celoslovenským priemerom ide o vysoký podiel.

Možnosť práce z domu zamestnancov sektora

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[5]

Celková dodatočná potreba v sektore bude v období rokov 2021 – ­2025 na úrovni približne 6,6 tisíc osôb. Dodatočná potreba v tomto sektore bude na úrovni 8 % súčasného počtu pracujúcich, t. j. približne ku každému dvanástemu pracujúcemu bude potrebné doplniť ďalšiu osobu. Pri analýze dodatočnej potreby pracovných síl je dôležité poznať aj to, akým spôsobom budú na trhu práce vznikať dodatočné pracovné príležitosti. V období rokov 2021­ – 2025 bude na tvorbe dodatočných pracovných príležitostí dominovať náhrada pracovných síl, ktorá bude tvoriť v priemere 75 % celkovej dodatočnej potreby. V sektore Bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo tak vznikne v priemere ročne tisíc pracovných príležitostí v dôsledku náhrady pracovných síl.

Štruktúra dodatočnej potreby pracovných síl sektora v najbližších piatich rokoch podľa divízií ekonomických činností SK NACE Rev. 2 je nasledovná:

Vyššie uvedené hodnoty vyjadrujú potreby trhu práce z pohľadu sektorových zamestnaní. Ak sa však pozrieme na sektor z hľadiska spoločností a odvetví patriacich do jednotlivých divízií sektora, celková dodatočná potreba pracovných síl v období 2021 – ­2025 bude vyššia, na úrovni 12,6 tisíc osôb, z ktorých bude 60 % tvoriť náhrada pracovných síl.


[1] Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácií a metodiky TREXIMA Bratislava.

[2] Vyjadruje celkový počet pracujúcich podľa ESA2010. Rozdelenie do kategórií je realizované na základe registra organizácií a metodiky TREXIMA Bratislava.

[3] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010.

[4] Zdrojom sú dopočítané údaje zo Štvrťročného výkazu o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 na úroveň zamestnanosti ESA2010

[5] Zdrojom je model spoločnosti TREXIMA Bratislava priraďujúci každému zamestnaniu podiel pracujúcich, ktorí môžu pracovať z domu. Tieto informácie sú následne priradené k zamestnaniam a z ISCP (MPSVR SR) 1-04 dopočítané na úroveň zamestnanosti ESA2010

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.