Manažérske zhrnutie

Sektor Bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo je najväčším prispievateľom k HDP a investíciám v SR. Tvorí 8 % produkcie, 14 % HDP a 22 % celkovej investičnej aktivity v SR. Podiel pridanej hodnoty na produkcii je na úrovni 71 %, čo je najvyššia úroveň zo súkromného sektora.

Sektor Bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo má najvyšší príspevok k HDP (14 %) v SR. Podiel na celkovej produkcii v SR je 8 %. Podiely sektora na produkcii a HDP sa každoročne stabilne zvyšujú a od roku 2020 vzrástli o 1 p. b. Takáto situácia však nie je špecifická len pre Slovensko a sektor rastie na význame vo väčšine krajín EÚ. Podiel tohto sektora na HDP v SR je v skutočnosti výrazne pod priemerom EÚ, kde predstavuje 33 % HDP. V európskom porovnaní výrazne vyčnieva predovšetkým Luxembursko a Nemecko, kde podiel tohto sektora na HDP je viac ako 35 %. Činnosti v oblasti nehnuteľností, ktoré zahŕňajú realitné kancelárie, investičné spoločnosti do nehnuteľností tvoria takmer tri štvrtiny pridanej hodnoty sektora. Aj z týchto dôvodov je zrejmé, prečo hypotekárna kríza pred desiatimi rokmi mala taký významný vplyv na ekonomiku. Ekonomická výkonnosť krajín je totiž do veľkej miery závislá práve od tohto odvetvia.

Sektor je špecifický predovšetkým výrazným podielom pridanej hodnoty na produkcii. Viac ako polovica (71 %) produkcie je v skutočnosti pridanou hodnotou. Z hľadiska tohto ukazovateľa sa nachádzame na úrovni priemeru EÚ.

Investície sektora predstavujú 22 % všetkých investícií v SR a majú mierne rastúcu tendenciu (od roku 2014 nárast o 69 %). Investície sú podobne ako HDP ovplyvnené predovšetkým Činnosťami v oblasti nehnuteľností, ktoré tvoria 87 % celkovej investičnej aktivity sektora.

Sektor zamestnáva 3,4 % všetkých pracujúcich v SR a patrí k najdynamickejšie rastúcim sektorom v SR. Za ostatných 20 rokov vzrástol počet zamestnancov o 42 %.

Približne 99 % podnikateľských subjektov v sektore tvoria malí podnikatelia do 19 zamestnancov. Ich príspevok k HDP sektora je na úrovni 57 % a pracuje v nich 41 % všetkých pracujúcich sektora. Práve v týchto veľkostných kategóriách sa nachádza väčšina pracujúcich v realitných kanceláriách a činnostiach v oblasti nehnuteľností. Aj z týchto dôvodov je podiel malých spoločností na HDP sektora najvyšší zo všetkých sektorov. Dominantnou kategóriou z hľadiska zamestnanosti sú však zamestnávatelia s tisíc a viac zamestnancami. Takýchto je v súčasnosti v sektore 9, vytvárajú 8 % HDP sektora a zamestnávajú štvrtinu všetkých zamestnancov v sektore. Patria sem predovšetkým banky. Aj v dôsledku štruktúry podnikateľských subjektov má len 8 % podnikateľských subjektov v sektore zahraničné vlastníctvo. Ide prevažne o veľké podniky (banky, poisťovne), ktoré zamestnávajú až 48 % všetkých pracujúcich v sektore. V sektore je piaty najvyšší podiel zamestnancov pracujúcich v zahraničných podnikoch.

Až 85 % podnikateľských subjektov sektora tvoria podnikatelia bez zamestnancov. Ich podiel na zamestnanosti sektora je 18 % a ich podiel na pridanej hodnote sektora je 36 %. Približne polovica zamestnancov pracuje v podnikateľských subjektoch so zahraničným vlastníctvom.

V sektore pracuje približne 83 tisíc osôb a patrí medzi sektory s najvyšším podielom fyzických osôb – podnikateľov (18 % všetkých pracujúcich v sektore). V sektore pracuje o 42 % viac osôb ako pred 20-timirokmi a na celkovej zamestnanosti v SR sa podieľa 3,4 % (v roku 2001 bol tento podiel na úrovni 2,9 %). Podiel na zamestnanosti v SR je pod úrovňou priemeru v krajinách EÚ. Najvyšší je v Luxembursku na úrovni 14,6 %. V sektore prevažujú ženy s 59 %-tným podielom na zamestnanosti a 61 % zamestnancov má vysokoškolské vzdelanie. Vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov má len verejná správa, vzdelávanie, kultúra a IKT. Najvyšší podiel na zamestnanosti sektora majú Činnosti v oblasti nehnuteľností (34 %) a Finančné a poisťovacie činnosti (32 %).

V sektore je najvyššia produktivita práce a tretie najvyššie mzdy  zo všetkých sektorov v SR. Hodinová mzda je na úrovni 10 % hodinovej produktivity práce v sektore. Tento podiel je najnižší zo všetkých sektorov a je pod priemerom EÚ.

Priemerná hrubá mesačná mzda v sektore je na úrovni 1 576 EUR a je o štvrtinu vyššia ako v SR. Od roku 2010 vzrástla o 34 %. V sektore sú tretie najvyššie mzdy v SR po Informačných a komunikačných technológiách a energetike. Mzdy sú ťahané zahraničnými podnikmi (predovšetkým bankami a poisťovňami), v ktorých je mzda o 64 % vyššia ako v tuzemských podnikoch. V odvetví Finančné a poisťovacie činnosti dosahuje priemerná hrubá mesačná mzda 2 061 EUR. V priemere vyprodukuje zamestnanec za rok 144 tisíc EUR pridanej hodnoty, čo je druhá najvyššia hodnota zo všetkých sektorov (vyššia je len v energetike). V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je však táto produktivita šiesta najnižšia. Nižšiu produktivitu práce v sektore majú len Česko, Maďarsko, Bulharsko, Cyprus a Malta.

Podobne ako ostatné ukazovatele, aj produktivita práce je vo veľkej miere ovplyvnená Činnosťami v oblasti nehnuteľností a to nielen v SR, ale aj v ostatných krajinách EÚ. Táto divízia ekonomických činností je extrémna vo väčšine kvantitatívnych aspektov a produktivita práce v SR v nej dosahuje 316 tisíc EUR pridanej hodnoty ročne na pracujúceho, čo je najviac zo všetkých odvetví. Vo finančných a poisťovacích činnostiach je produktivita práce na pracujúceho na úrovni 76 tisíc EUR ročne, čo je stále druhá najvyššia hodnota medzi sektormi po energetike. Výška mzdy sa vo veľkej miere odvíja práve od produktivity práce a v priemere v krajinách EÚ v tomto sektore tvorí 12 % produktivity práce. Podiel miezd na produktivite práce je v tomto sektore výrazne najnižší zo všetkých sektorov tak v SR, ako aj vo väčšine krajín EÚ. V SR je tento podiel na úrovni 10 %. Nízka úroveň miezd v porovnaní s produktivitou práce v sektore je spôsobená predovšetkým Činnosťami v oblasti nehnuteľností, ktoré majú najvyššiu produktivitu práce a veľká časť pracujúcich pôsobí ako FO – podnikatelia, ktorí nepoberajú mzdu, ale majú zmiešaný  príjem.

Sektor bude najbližších piatich rokoch potrebovať doplniť na trh práce v priemere približne 1,3 tisíc zamestnancov ročne a približne 75 % z toho bude tvoriť náhrada pracovných síl. Do roku 2025 bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl.

Regenerácia ekonomiky v roku 2021, a predovšetkým v roku 2022, prinesie so sebou aj množstvo nových pracovných miest v tomto sektore. V období rokov 2021 – 2025 bude v sektore potrebných približne 6,6 tisíc zamestnancov nad rámec v súčasnosti pracujúcich osôb. Približne 75 % pracovných príležitostí bude vytvorených náhradou pracovných síl, teda odchodom starších z trhu práce. Tieto potreby trhu práce sú určené na základe garantovaných zamestnaní sektorovou radou. Ak potreby trhu práce určíme za podnikateľské subjekty pôsobiace v sektore aj mimo zamestnaní špecifických pre sektor, tak tieto budú do roku 2025 dvojnásobné – na úrovni 12,6 tisíc osôb.

V sektore je výrazný potenciál k implementácii technológií zvyšujúcich produktivitu práce a znižujúcich potrebu ľudskej práce. Približne 65 % pracovných činností zamestnancov môže byť nahradených technológiami.

Viac ako 40 % pracovných miest v sektore možno charakterizovať vysokým rizikom nahradenia technológiami v najbližších 20-tich rokoch. Celkovo bude možné nahradiť technológiami 65 % pracovných činností v súčasnosti vykonávaných zamestnancami. Ide o sektor s mierne nadpriemernou úrovňou tohto ukazovateľa (priemer SR je na úrovni 58 %). Vyššia potenciálna úroveň náhrady pracovných síl technológiami je spôsobená predovšetkým vysokým podielom administratívnych pracovníkov v sektore, predovšetkým v zamestnaniach Administratívny pracovník v poisťovníctve, Administratívny pracovník v bankovníctve, Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách. V týchto zamestnaniach môže byť veľká časť pracovných činností nahradených technológiami a digitalizáciou. K prechodu týchto činností do digitálnej podoby do veľkej miery prispieva aj pandémia.

Základným predpokladom sa ale ukazuje, že spoločnosti v sektore zmenia doktrínu zamestnávania a nebudú preferovať zamestnávanie na pracovnú pozíciu, ale bude sa hľadať mix zručností, ktorý bude potrebný na plnenie špecifických pracovných úloh alebo procesov. Najdôležitejšie preto pre sektor bude, aby sa rozvíjali všeobecné zručnosti a to najmä digitálna gramotnosť, matematická a finančná gramotnosť, ako aj hodnotové nastavenia jednotlivcov, či mäkké zručnosti.