Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vývojové tendencie

Dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov

Úroveň počtu pracujúcich vo veľkej miere závisí aj od toho, ako sektor definujeme. Graf č. 11 vyjadruje vývoj počtu pracujúcich pri definovaní sektora podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti. V metodickej časti sú vymedzené odvetvia patriace do sektora. Sektor však môžeme definovať aj podľa typických sektorových zamestnaní. V takomto prípade je celkový počet pracujúcich v sektore na úrovni 260 tisíc  osôb, čo je o 8 % menej ako pri odvetvovej agregácii a ich počet vzrástol od roku 2015 o 26 %. Do roku 2030 očakávame pokles počtu pracujúcich v sektore.

Vývoj počtu pracujúcich v sektore

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava [1]

V roku 2019 v sektore automobilový priemysel a strojárstvo vystúpilo z pracovného pomeru 15 % zamestnancov, čo predstavuje približne 38 tisíc zamestnancov. V roku 2019 nastúpilo do pracovného pomeru 14 % zamestnancov, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 36 tisíc zamestnancov (Graf č. 12). V období rokov 2012 – 2019 možno vidieť pomerne stabilnú fluktuáciu zamestnancov. Podiel vystupujúcich aj podiel nastupujúcich zamestnancov v sektore je nižší než na národnej úrovni. Sektor je tak charakteristický podpriemernou fluktuáciou pracovných síl.

Fluktuácia zamestnancov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[2]

Celková dodatočná potreba ľudských zdrojov v sektore bude v období rokov 2021 – 2025 na úrovni približne 32,2 tisíc osôb, z ktorých 61% (3 900 pracovných príležitostí ročne) bude predstavovať náhradu pracovných síl a 39% (2 500 pracovných príležitostí ročne) pracovných príležitostí vznikne ako dôsledok ekonomickej expanzie.

Štruktúra dodatočných potrieb pracovných síl sektora v najbližších 5 rokoch (Graf č. 13) podľa divízií ekonomických činností SK NACE Rev. 2 je nasledovná: 26,9 % pracovných príležitostí vznikne v divízii 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 19,3 % v divízii 28 Výroba strojov a zariadení i. n., 28,2 % v divízii 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, 3,6 % v divízii 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 3,2 % v divízii 32 Iná výroba, 8,8 % v divízii 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov, 10,1 % v divízii 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Dodatočná potreba zamestnancov v sektore v období rokov 2021 – 2025

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[3]

V období rokov 2021 – 2025 príde na trh práce 37,6 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl (Schéma č. 6), ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných pre výkon zamestnaní v tomto sektore a nebudú pokračovať v štúdiu. Približne 76 % z prichádzajúcich absolventov budú tvoriť absolventi stredných škôl, podiel absolventov vysokých škôl bude na úrovni 24 %. V dlhšom horizonte – počas nasledujúcich 10 rokov – sa očakáva nárast počtu stredoškolských absolventov a pokles počtu vysokoškolských absolventov. 

Príchod absolventov na trh práce

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[4]

Z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce pre sektor automobilový priemysel a strojárstvo sa uplatňuje v tomto sektore 30 %. Zvyšných 70 % si nachádza zamestnanie v iných sektoroch (definované podľa sektorových zamestnaní). Pri stredoškolských absolventoch sa uplatňuje v sektore 34 % a pri vysokoškolských absolventoch 16 %.

V najbližších piatich rokoch bude v sektorových zamestnaniach potrebných celkovo 32,2 tis. osôb (Graf č. 14), pričom sa očakáva, že na trh práce príde 38 tis. absolventov z tohto sektora. 13 tisíc absolventov sa uplatní v sektore a približne 67 % si nájde uplatnenie inde. Predpokladáme teda, že do roku 2025 bude v sektore automobilový priemysel a strojárstvo nedostatok absolventov na úrovni približne 20 tisíc osôb. 

Počet absolventov vs. dodatočná potreba zamestnancov

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[5]

Sektor automobilový priemysel a strojárstvo patrí medzi sektory s priemerným potenciálom automatizácie. V najbližších 20-­tich rokoch sa očakáva, že technológiami bude možné nahradiť približne 71 % pracovných procesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú zamestnanci (Graf č. 15). Ak to premietneme na súčasný počet zamestnancov v sektore, substituovaných by mohlo byť až 158,3 tisíc zamestnancov. Z toho budú prevažnú časť tvoriť zamestnanci na pracovných pozíciách 8211000 Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe a 7223003 Obrábač kovov.

Približne 66 % zamestnancov v sektore vykonáva prácu, ktorú možno charakterizovať vysokým potenciálom automatizácie. V porovnaní s ostatnými sektormi a s celonárodným podielom (49 %), ide o pomerne vysoký podiel.

Predpokladané ohrozenie činností zamestnancov strojmi

Zdroj: spracovanie TREXIMA Bratislava[6]
 

Pri analýze potenciálu automatizácie vnútropodnikových procesov v dôsledku technologického pokroku (robotizácia, umelá inteligencia, digitalizácia a pod.) je potrebné vždy mať na pamäti aj základné ekonomické zákony. To, že nejaká časť procesu môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj bude. Podnik sa aj v čase technologického pokroku rozhoduje na základe zisku – pokiaľ náklady na technológiu sú vyššie ako náklady na ľudskú prácu, tak pre podnik nemusí byť implementácia technológie rentabilná. Kapitálová investícia je totiž často investíciou s dlhodobou návratnosťou a pre podniky tak vždy nesie aj určitú dávku rizika. Pokiaľ podniky začnú implementovať technológie substituujúce ľudskú prácu vo väčšom rozsahu a súčasne nebude vytváraný dopyt po týchto pracovníkoch inde (v hospodárstve SR), tak bude súčasne klesať mzda, za ktorú sú tieto osoby ochotné pracovať. To vyústi do opätovného spomalenia zavádzania nových technológií, keďže ľudská práca sa stane rentabilnejšou pre podnik ako bola pred implementáciou technológií. Tento prirodzený trhový princíp a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov.

Zároveň zavádzanie inovácií do praxe súvisí aj s finančnými možnosťami (a výslednou efektivitou zavedených zmien). Na Slovensku sa vo väčšine prípadov nové technológie zavádzajú postupne a nie nárazovo (v porovnaní s bohatšími krajinami) a preto vplyv na ľudské zdroje nie je jednorazovo tak viditeľný a je skôr postupný.

Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl v sektore automobilový priemysel a strojárstvo sa v najbližších 5 rokoch očakáva v zamestnaní 8211000 Montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe, ktoré je špecifickým zamestnaním pre tento sektor. Sektor automobilový priemysel a strojárstvo bude do roku 2025 dodatočne potrebovať približne 4 571 – 4 771 osôb v tomto zamestnaní, 58,3 % pracovných príležitostí vznikne v dôsledku náhrady pracovných síl, t. j. odchodom pracovných síl z trhu práce, predovšetkým do starobného dôchodku. Spomedzi sektorovo špecifických zamestnaní, vysoká dodatočná potreba sa očakáva v zamestnaní 7223003 Obrábač kovov, a to 2 138 – 2 338 osôb. Celkovo v SR v tomto zamestnaní bude dodatočne potrebných 2 779 – 2 979 osôb. Sektory elektrotechnika a hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo budú taktiež potrebovať viac ako 300 osôb v tomto zamestnaní.

Najviac, približne 15,8 tis. osôb v sektore automobilový priemysel a strojárstvo bude potrebných v zhluku zamestnaní STROJÁRSTVO (SŠ). Popritom do roku 2025 príde na trh práce približne 11,7 tis. absolventov, ktorí ukončia štúdium v niektorom z korešpondujúcich odborov vzdelania vhodných pre výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. Z absolventov prichádzajúcich na trh práce, sa v sektore uplatňuje približne 39 %, v sektore sa  tak do roku 2025 v tomto zhluku očakáva nedostatok absolventov.

Pri pohľade na vysokoškolské odbory vzdelania, najviac zamestnancov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo malo v roku 2020 vyštudovaný vysokoškolský odbor vzdelania 2305 Výrobné technológie (druhý stupeň vysokoškolského štúdia – magisterské, inžinierske a doktorandské). V školskom roku 2020/2021 v tomto odbore študovalo 674 študentov denného štúdia. V SR príde v období rokov 2021­ – 2025 na trh práce celkovo 1 617 – 1 817 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom približne 33,3 % absolventov sa uplatňuje v spoločnostiach sektora automobilový priemysel a strojárstvo. Druhým najpočetnejším vysokoškolským odborom vzdelania z hľadiska počtu zamestnancov je odbor 6284 Ekonomika a manažment podniku (druhý stupeň vysokoškolského štúdia – magisterské, inžinierske a doktorandské). V období rokov 2021 – ­2025 príde na trh práce celkovo 3417 – 3617 absolventov denného štúdia z tohto odboru vzdelania, pričom sa očakáva, že približne 9,8 % z nich sa uplatní v tomto sektore. Kľúčovými vysokoškolskými odbormi vzdelania pre sektor z hľadiska počtu absolventov sú však predovšetkým 2 305 Výrobné technológie (vyššie odborné vzdelanie (vyššie vzdelanie ukončené absolutóriom) a prvý stupeň vysokoškolského štúdia – bakalárske) a 2381 Strojárstvo – hydraulické systémy (druhý stupeň vysokoškolského štúdia – magisterské, inžinierske a doktorandské), z ktorých sa až 46,8 %, resp. 51,2 % absolventov zamestnáva v sektore. Z týchto odborov vzdelania príde na trh práce do roku 2025 spolu približne 700 absolventov.

Opatrenia na zabezpečenie potreby ľudských zdrojov:


[1] Počet pracujúcich podľa ESA2010. 

[2] Jedná sa o odvodené ukazovatele z informácií uvedených v predchádzajúcom texte. Všetky vstupné informácie pochádzajú z účtovných závierok prepojených s registrom organizácií. 

[3] Zdrojom je prognostický model potrieb trhu práce spoločnosti TREXIMA Bratislava. Potreby trhu práce sú osobitne definované podľa prislúchajúcich divízií SK NACE Rev. 2 k sektoru, ale tiež podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou. 

[4] Zdrojom je prognostický model absolventov prichádzajúcich na trh práce spoločnosti TREXIMA Bratislava. Absolventov nie je možné jednoznačne priradiť podľa divízií ekonomických činností, preto sú identifikovaní podľa garantovaných zamestnaní sektorovou radou. 

[5] Jedná sa o odvodené ukazovatele z predchádzajúcich údajov. Viď. metodické poznámky 42-44. Keďže absolventov je možné priradiť k sektorom len podľa zamestnaní, v tejto infografike sa nachádzajú všetky údaje podľa sektorových zamestnaní, nie podľa prislúchajúcich ekonomických činností. 

[6] Zdrojom je model spoločnosti TREXIMA Bratislava priraďujúci každému zamestnaniu podiel pracovných činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami v horizonte do roku 2030. Tieto údaje sú prepojené s údajmi ISCP (MPSVR SR) 1-04 a dopočítané podľa konceptu ESA2010. Finálny  podiel činností potenciálne nahraditeľných technológiami je určený pri každom zamestnaní na základe počtu zamestnancov v danom zamestnaní a podielu činností, ktoré môžu byť nahradené technológiami. Počet zamestnancov je informatívny údaj vyjadrujúci proporčne o koľko zamestnancov sa jedná. Je si však potrebné uvedomiť, že ak časť procesov môže byť nahradená strojmi pri danom zamestnancovi, tak to ešte nemusí znamenať, že spoločnosť zamestnanca prepustí. 

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.