Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor zdravotníctvo, sociálne služby. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore sa nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Zdravotníctvo, Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), Sociálna práca bez ubytovania.

Špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 3,2 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby vo februári 2020, a to 2,4 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 2,8 %, čo je približne o 2,2 p. b. menej ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,7 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v júni 2019, a to na úrovni -1,5 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -3,2 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 0,5 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,2 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,1 p. b.) nastal medzi januárom 2019 a februárom 2019.

Špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 4,7 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 1,1 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (1,9 %) bola aj v Trnavskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore zdravotníctvo, sociálne služby medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 0,6 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (1,2 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 0,9 p. b.). Lepšie na tom boli Žilinský kraj s nárastom o 0,1 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 0,3 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku previazanosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú, keďže práve zamestnávateľské organizácie prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovania z finančných prostriedkov dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií v zdravotníctve a sociálnych službách nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu všetkých sociálnych partnerov v SR systematicky rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby neboli dostupné dáta o počte organizácií a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovné divízie SK NACE Rev. 2: 86 Zdravotníctvo, 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť) a 88 Sociálna práca bez ubytovania.

Špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby bola po celý čas nižšia ako priemer SR a v dôsledku pandémie COVID-19 vzrástla menej výrazne ako priemer SR. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Prešovskom kraji, a to z hľadiska výšky aj nárastu.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.