Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Zdravotníctvo, Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), Sociálna práca bez ubytovania. Vzhľadom na to, že v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby boli zaradené tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore zdravotníctvo, sociálne služby predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 14,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,2 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo taktiež mierne zvýšenie. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 4,55 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, a to o približne 2,7 p. b. Na druhej strane, v sektore vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 6,8 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,5 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 15,3 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 14,9 % žien z daného sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, čo predstavovalo cca 14,5 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, kde sa nachádzalo približne 17,4 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 12,3 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 40 až 44 rokov, a to s podielom približne 11,2 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 38,0 % na približne 28,9 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 62,0 % na cca 71,1 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 40,2 % na približne 37,7 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 59,8 % na cca 62,3 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 7,7 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore zdravotníctvo, sociálne služby

Regionálna štruktúra zamestnancov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby je v rámci SR pomerne rovnomerne rozložená, rešpektujúc východiskové demografické a územno-správne parametre SR.   Početnosť ekonomických subjektov v sektore vykazuje vyššiu hodnotu najmä v Bratislavskom kraji, ktorý patrí medzi menšie kraje s výrazným zastúpením nevýrobných činností. Relatívne vysoká početnosť ekonomických subjektov v sektore je taktiež v Prešovskom kraji, ktorý má na rozdiel od Bratislavského kraja rurálny charakter s nižšou koncentráciou nevýrobných činností. Pomerne nízkou početnosťou ekonomických subjektov v sektore sa v rámci SR vyznačujú Trenčiansky a Trnavský kraj. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby bol v Bratislavskom kraji v roku 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 53,6 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 17,2 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji zahraničné ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 11,9 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 33,3 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol cca 26,8 %. Na tretej pozícii boli s podielom 18,3 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol cca 30,3 %. Títo zamestnanci boli s 27,3 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Ekonomické subjekty so štátnym vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 25,9 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 37,3 %. Za nimi nasledovali s podielom 37,3 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví, a to s podielom 11,0 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v štátnych ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 44,4 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy, a to s podielom 24,6 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel predstavoval 24,6 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 54,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (27,5 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 8,4 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore zdravotníctvo, sociálne služby s podielom približne 35,6 % prevládali zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 26,6 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví bolo zamestnaných približne 15,3 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch dosiahli približne 47,7 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 21,3 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, úhrnne zamestnávali približne 18,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore zdravotníctvo, sociálne služby

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Trenčianskom kraji, kde dosiahol približne 87,4 %. Za Trenčianskym krajom sa nachádzal s podielom približne 86,7 % Košický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 86,5 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 81,6 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Nitrianskom kraji (82,5 %) a Banskobystrickom kraji (83,4 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore zdravotníctvo, sociálne služby, a to na úrovni približne 2 087 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Košickom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Košický kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 1 283 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Nitriansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 1 185 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 845 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Trenčianskom kraji (cca 950 EUR) a v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 998 EUR.