Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 86 Zdravotníctvo, 87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), 88 Sociálna práca bez ubytovania.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť podľa funkcie zdravotnej starostlivosti (MKCH) v sektore zdravotníctvo, sociálne služby medzi rokmi 2008 a 2017

Výška výdavkov na zdravotnú správu a zdravotné poistenie vykázala medzi rokmi 2008 a 2017 pokles, ktorý predstavoval približne 3,7 mil. EUR. V roku 2008 bola úroveň výdavkov na zdravotnú správu a zdravotné poistenie 206,7 mil. EUR a v roku v roku 2018, t. j. na konci sledovaného obdobia, bola dosiahnutá úroveň vo výške 203 mil. EUR. Minimálna výška týchto výdavkov bola v roku 2015, a to približne 173,5 mil. EUR. Maximum z roku 2014 predstavovalo 218,9 mil. EUR.

Výdavky na osobné tovary a služby zdravotnej starostlivosti spolu boli najnižšie na začiatku sledovaného obdobia a do konca sledovaného obdobia výrazne vzrástli. Kým v roku 2008 bola výška týchto výdavkov na minimálnej úrovni 4,6 mld. EUR, tak do roku 2017 sa ich suma zvýšila na približne 5,5 mld. EUR, čo bola zároveň aj najvyššia hodnota v sledovanom období. Celkový nárast výdavkov na osobné tovary a služby zdravotnej starostlivosti počas sledovaného obdobia predstavoval približne 811,8 mil. EUR.

Z hľadiska výdavkov na prevenciu a verejné zdravotnícke služby prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k pomerne výraznému poklesu. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2010, a to na úrovni približne 265,6 mil. EUR. Minimum z roku 2017 bolo na úrovni približne 58,1 mil. EUR. Celkovo medzi rokmi 2008 a 2017 tak prišlo k poklesu výdavkov na prevenciu a verejné zdravotnícke služby cca o 189,1 mil. EUR.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore zdravotníctvo, sociálne služby podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore zdravotníctvo, sociálne služby bolo zo súhrnného počtu 3 442 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 82,7 % žien a 17,3 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy so strednými úrovňami EKR, a to s počtom 1 259 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 114 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Banskobystrickom kraji, a to 54 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 48 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 22 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji, a to 49. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 40 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji, a to 13.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Košickom kraji, kde ich bolo evidovaných 29. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, ktorých bolo 18. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ minimum.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 206 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Prešovského kraja, pričom ich počet bol 190. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 60 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo 233 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 205 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 97 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 121. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Bratislavského kraja, a to s početnosťou 93 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 43 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora zdravotníctvo, sociálne služby dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 263 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 801 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 63 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 075 EUR, a to bolo približne 85 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 646 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 130 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 846 EUR, resp. 67 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší medziročný rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Trenčianskom kraji. Naopak, v Banskobystrickom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne. Pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Košickom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Bratislavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne a relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný tiež v Prešovskom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Nitrianskom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Banskobystrickom kraji, avšak v Košickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne.