Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor vzdelávanie, výchova a šport nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Vzdelávanie,
• Športové, zábavné a rekreačné činnosti,
• Činnosti členských organizácií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili v SR k 31. 10. 2021 cca 7 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných v sektore prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore vzdelávanie, výchova a šport k 31. 10. 2021

Približne 99 % ľudských zdrojov v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre vzdelávanie, výchovu a šport uplatňovalo vysokú úroveň svojich zručností na realizáciu sektorovo špecifických pracovných činností. Zostávajúce cca 1 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí malo požiadavky na strednú úroveň zručností zamestnancov, a to najmä v zamestnaniach Školník a Animátor voľného času. Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport v sledovanom období negarantovala nijaké zamestnanie s nízkou úrovňou požadovaných zručností.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 2 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore vzdelávanie, výchova a šport k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Sektorovo špecifickí UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v sektore vzdelávanie, výchova a šport nenachádzali, pretože, ako bolo uvedené vyššie, príslušná sektorová rada takéto zamestnania nemala v garancii. Sektorovo špecifickí zamestnanci vo vzdelávaní, výchove a športe vykonávali v absolútne prevažujúcej miere pracovné činnosti vyžadujúce vysokú úroveň zručností a taktiež dominantný počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali túto zručnostnú úroveň. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 94 %. Okolo 6 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností.

V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore vzdelávanie, výchova a šport počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na väčšinovej, t. j. na vysokej úrovni zručností, zvýšil približne o 230 osôb, t. j. o 10 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na strednej úrovni zručností sa zvýšil približne o 30 osôb, t. j. o 26 % východiskového stavu.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore vzdelávanie, výchova a šport v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V členení podľa územnosprávneho usporiadania bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností značne vyrovnaná na celom území SR. Celoštátny priemer 1,8 % bol zhodný s priemerom zaznamenaným v Žilinskom kraji. Najvyššie hodnoty miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností dosiahli Prešovský a Banskobystrický kraj, a to s regionálnymi priemermi nad 2 %. Naopak, najnižšiu hodnotu (1,4 %) dosiahol Nitriansky kraj. Celkovo sa v prípade vysokej úrovne zručností sektorovo špecifická nezamestnanosť vo vzdelávaní, výchove a športe prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Učiteľ základnej školy,
• Učiteľ v materskej škole,
• Pedagogický asistent.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore vzdelávanie, výchova a šport v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vo vzdelávaní, výchove a športe najnižšia v Bratislavskom kraji, a to 4,3 %, pod úrovňou 5 % bol aj priemer Žilinského kraja. Na opačnej strane bol prvý Banskobystrický kraj, a to s takmer 20 %-nou hodnotou miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností. Na predmetnej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť vo vzdelávaní, výchove a športe prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 najmä v počte tých UoZ, ktorí pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Školník,
• Animátor voľného času.

Na nízkej úrovni zručností sa nenachádzali nijakí zamestnanci, resp. UoZ s praxou v zamestnaniach garantovaných Sektorovou radou pre vzdelávanie, výchovu a šport.

Zhrnutie za sektor

Sektor vzdelávanie, výchova a šport sa vyznačoval približne 99 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na vysokej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na vysokej úrovni zručností približne 94 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Zostávajúcich 6 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na strednej úrovni zručností. Strednú úroveň zručností uplatňovalo približne 1 % sektorovo špecifických zamestnancov, a to najmä v zamestnaniach Školník a Animátor voľného času. Sektorová rada pre vzdelávanie, výchovu a šport vzhľadom k charakteru pracovných úloh realizovaných na pracovných miestach v rámci tohto sektora negarantovala ani jedno zamestnanie SK ISCO-08 s nízkou úrovňou požadovaných zručností, takže nijakí zamestnanci ani UoZ s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností sa v tomto sektore nevyskytovali.

V prevažnej kategórii ľudských zdrojov, t. j. s vysokými zručnosťami, bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na úrovni 1,8 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 1,8 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 10. 2021 podstatne vyššia, ako tomu bolo na vysokej úrovni zručností, a to až 10,4 %.

Regionálne rozdiely v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností boli medzi samosprávnymi krajmi SR veľmi nízke, podstatne vyššia heterogenita bola identifikovaná v prípade strednej úrovne zručností. Na obidvoch zručnostných úrovniach sa, vzhľadom na pomery v sektore, vysokými hodnotami miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyznačovali najmä Banskobystrický a Prešovský kraj. Na vysokej úrovni zručností bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Nitrianskom kraji a na strednej úrovni zručností v Bratislavskom kraji.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa v prípade vysokej úrovne zručností najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Učiteľ základnej školy,
• Učiteľ v materskej škole,
• Pedagogický asistent.

Na strednej úrovni zručností išlo o zamestnania:

• Školník,
• Animátor voľného času.