Identifikácia kritických a kľúčových činiteľov

Kľúčové činitele

Kľúčové činitele sú činitele, ktoré ovplyvnia úspešný vývoj sektora na základe konkurenčne schopných ľudských zdrojov, ktoré sú charakterizované atribútmi, ako sú jedinečnosť, zvláštnosť, užitočnosť, udržateľnosť. Pre sektor vzdelávania, výchovy a športu boli definované nasledovné kľúčové ukazovatele:

• Technologický pokrok,
• Informačný boom,
• Umelá inteligencia vo vzdelávaní a odbornej príprave,
• Radikálna transformácia vzdelávacieho systému so zameraním na holistické vzdelávanie a podporu kreativity študentov,
• Inovatívne metódy a formy vzdelávanie,
• Rešpektovanie individuality jedinca,
• Pozícia vzdelania v hodnotovom rebríčku spoločnosti,
• Morálne hodnoty spoločnosti, vzdelávania a učiteľov.

Vplyv ľudského kapitálu na rozvoj, šírenie informácií a rozvoj sektora:

• Súčasná generácia – multimodálna, vyžadujúca viac vzdelávacích kanálov a spôsobov,
• Generácia Alfa – majúca zmysel pre multikulturalizmus, vyžadujúca nové technológie a využívajúca ich ako integrálnu súčasť života,
• Dizajnovanie vzdelávacích inštitúcií, majúcich vplyv na výkon a motiváciu,
• Migrácia výskumných pracovníkov,
• Prudká zmena orientácie národného hospodárstva a trhu práce na automobilový priemysel za ostatných 20 rokov,
• Zvýšenie mobility/otvorenie pracovných trhov pre absolventov a pracovníkov,
• Schopnosť slovenských výskumných a vedeckých inštitúcií zapájať sa do špičkového medzinárodného výskumu a presadiť sa v najlepších rebríčkoch hodnotenia univerzít vo svete.

Kritické činitele

Kritické činitele sú vplyvy, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť konkurenčnú schopnosť rezortu. Definované boli nasledovné:

• Prekvalifikovanosť – absolventi pracujú na pozíciách nezodpovedajúcich úrovni ich vzdelania;
• Práca mimo odbor vzdelania;
• Odliv mozgov už počas štúdia v zahraničí (absolventi sa nevracajú späť na Slovensko, zostávajú pracovať v zahraničí, veľmi často v hostiteľskej krajine, v ktorej vyštudovali, vrátane tých, ktorí začnú pôsobiť v učiteľskej profesii);
• Vzdelávanie nereflektuje na potreby trhu práce – vznik disparít na trhu práce;
• Nedostatočne aktualizovaný obsah a forma vzdelávania;
• Umiestnenie SR v medzinárodných prieskumoch na konci rebríčka štátov OECD – výrazne vyšší podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň gramotností (riziková skupina žiakov) v porovnaní s priemerom krajín OECD PISA;
• Dlhodobo výrazne nižší podiel slovenských žiakov v najvyšších úrovniach gramotností (top skupina) v štúdii PISA v porovnaní s priemerom krajín OECD;
• Starnutie populácie/demografický vývoj prinesie určité riziká aj pre ponukovú stránku na trhu práce a dopytovú zo strany žiakov a študentov na školách;
• Generalizovanie zlej kvality vzdelávania v SR prispieva k odlivu mladej generácie na štúdium do zahraničia;
• Spoločenské a finančné uznanie.