Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore vzdelávanie, výchova a šport sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Vzdelávanie, Športové, zábavné a rekreačné činnosti, Činnosti členských organizácií. Vzhľadom na to, že v rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport sú zaradené celkovo tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska sektorovej štruktúry NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore vzdelávanie, výchova a šport predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 60 a viac rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 16,7 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 výrazne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 55 až 59 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň 14,8 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny pokles. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 3,48 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, a to o približne 2,3 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb v rámci sektora, a to o približne 7,5 p. b. Podiel zamestnaných osôb v sledovanom období pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 2,7 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 15,5 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,2 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, čo predstavovalo cca 14,6 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 60 a viac rokov, kde sa nachádzalo približne 21,7 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 40 až 44 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,1 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 55 až 59 rokov, a to s podielom približne 12,6 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 32,7 % na približne 27,0 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 67,3 % na cca 73,0 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 33,7 % na približne 30,3 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 66,3 % na cca 69,7 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 5,2 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore vzdelávanie, výchova a šport

Najvyššia početnosť ekonomických subjektov v oblasti vzdelávania, výchovy a športu bola za rok 2019 v Bratislavskom kraji, Žilinskom kraji, Prešovskom kraji a Košickom kraji. Ide o kraje, kde sa nachádzajú veľké vzdelávacie inštitúcie a aj populačne sú tieto kraje pomerne veľké. Stredná úroveň početnosti ekonomických subjektov v rámci sektora bola v Nitrianskom kraji a Banskobystrickom kraji, najnižšiu početnosť výchovno-vzdelávacích a športových organizácií mali Trnavský kraj a Trenčiansky kraj. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 35,1 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je štátne a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 34,5 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 21,8 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 74,9 %, evidovaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v štátnych ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 11,7 %. Na tretej pozícii boli s podielom 7,0 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom ich podiel tu dosiahol 78,7 %. Títo zamestnanci boli s cca 7,7 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Ekonomické subjekty so štátnym vlastníctvom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 6,4 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 68,9 %. Za nimi nasledovali s podielom cca 16,0 % zamestnanci v štátnych ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví, a to s podielom približne 10,4 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy a ich podiel bol približne 72,4 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so štátnym vlastníctvom, a to s podielom cca 11,7 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví a ich podiel predstavoval 9,8 %.

Taktiež Banskobystrický kraj sa v rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov vo vlastníctve územnej samosprávy, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 71,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (13,8 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je štátne. Zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví predstavovali podiel cca 9,9 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore vzdelávanie, výchova a šport s podielom približne 71,6 % dominovali zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 10,8 % zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví. V ekonomických subjektoch so štátnym vlastníctvom bolo zamestnaných približne 9,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v ekonomických subjektoch vo vlastníctve územnej samosprávy dosiahli približne 62,5 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je štátne a ich podiel predstavoval približne 20,4 %. Ekonomické subjekty vo vlastníctve združení, politických strán a cirkví úhrnne zamestnávali približne 12,9 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore vzdelávanie, výchova a šport

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 88,5 %. Za Bratislavským krajom sa nachádzal s podielom približne 84,4 % Žilinský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Banskobystrickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 83,9 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trenčianskom kraji, a to približne 77,6 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trnavskom kraji (80,1 %) a Prešovskom kraji (80,8 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore vzdelávanie, výchova a šport, a to na úrovni približne 1 051 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Žilinskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Žilinský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 941 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 925 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 725 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Košickom kraji (cca 761 EUR) a v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 769 EUR.