Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 85 Vzdelávanie, 93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti, 94 Činnosti členských organizácií.

Tržby za vlastné výkony a tovar vzhľadom k priemernému počtu zamestnaných osôb agregovane v skupinách SK NACE Rev. 2 85.5 Ostatné vzdelávanie a 85.60 Pomocné vzdelávacie činnosti v sektore vzdelávanie, výchova a šport v období 4. štvrťrok 2008 až 4. štvrťrok 2017

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v skupinách 85.5 Ostatné vzdelávanie a 85.60 Pomocné vzdelávacie činnosti v sektore vzdelávanie, výchova a šport medzi 4. štvrťrokom 2008 a 4. štvrťrokom 2017 k nárastu tržieb za vlastné výkony a tovar o 21,4 mil. EUR. Priemerná výška tržieb za vlastné výkony a tovar počas sledovaného obdobia predstavovala v rámci vybraných skupín v priemere približne 56,1 mil. EUR. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2013, a to na úrovni 67,5 mil. EUR. Minimum z roku 2008 dosiahlo úroveň približne 41,5 mil. EUR.

Počas sledovaného obdobia dosiahol rast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu zamestnanú osobu agregovane v skupinách 85.5 Ostatné vzdelávanie a 85.60 Pomocné vzdelávacie činnosti v sektore vzdelávanie, výchova a šport približne tisíc EUR. Výška tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu zamestnanú osobu počas sledovaného obdobia predstavovala v týchto skupinách v priemere približne 10,6 tis. EUR. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2013, a to na úrovni približne 11,7 tis. EUR na jednu zamestnanú osobu. Minimum z roku 2010 dosiahlo úroveň približne 9,7 tis. EUR na jednu zamestnanú osobu.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore vzdelávanie, výchova a šport podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

V sektore vzdelávanie, výchova a šport bolo zo súhrnného počtu 5 731 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 72,4 % žien a 27,6 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 1 552 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 369 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 222 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 208 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 27 z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji, a to 81. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 74 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trnavskom kraji, a to 15 osôb.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo evidovaných 67. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len 18.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, kde ich počet predstavoval 410 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 363. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 59 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 244 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 235 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trnavského kraja, a to 79 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 233. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Košického kraja, a to s početnosťou 218 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len 98 osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore vzdelávanie, výchova a šport v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

V rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 114 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 715 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 64 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 913 EUR, a to bolo približne 82 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 283 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 115 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 568 EUR, resp. 51 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Trnavskom kraji. Naopak, v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR vzrástli len mierne a pomerne nízky rast miezd u zamestnancov s nízkymi úrovňami EKR bol zaznamenaný taktiež v Trenčianskom kraji.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Nitrianskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Bratislavskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Žilinský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný tiež v Banskobystrickom kraji.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Košickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Bratislavskom kraji, avšak v Banskobystrickom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR vzrástli len mierne.