Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti

Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú tri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Výroba textilu, Výroba odevov, Výroba kože a kožených výrobkov.

Špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 15,5 %. V júli 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 15,4 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v júni 2019, a to 10,8 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 12,6 %, čo je približne o 7,6 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne vyššia, ako celoštátny priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 2,2 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v auguste 2020, a to na úrovni 9,2 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v apríli 2019, a to 6,8 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 1,2 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi júnom 2019 a júlom 2019, a to na úrovni 1,1 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,7 p. b.) nastal medzi septembrom 2020 a októbrom 2020.

Špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v decembri 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 30,6 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 22,1 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Nitrianskom kraji, a to 6,1 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (8,3 %) bola aj v Bratislavskom kraji.

Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 2,3 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji (5,3 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji (o 4,1 p. b.). Lepšie na tom boli Banskobystrický kraj s poklesom o 10,9 p. b. a Košický kraj, kde pokles predstavoval 5 p. b.

Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú z predaja textilných, odevných, obuvníckych a kožiarskych produktov. Práve zamestnávateľské organizácie prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, poskytujú príležitosti uplatnenia ľudských zdrojov v produktívnej práci a ich odmeňovania z prostriedkov tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR kontinuálne rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 13 Výroba textilu v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 13 Výroba textilu v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 387 organizácií, čo predstavuje nárast o 32,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 138 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 35,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 30 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 12,3 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2015 a 2016, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 30 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že  sektor si udržiaval rastúci trend a nové organizácie prispeli aj k rastu tržieb.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 14 Výroba odevov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 14 Výroba odevov v období rokov 2010 a 2018 poklesol o 671 organizácií, čo predstavuje pokles o 14,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil pokles medzi rokmi 2013 a 2014, kedy zaniklo 417 organizácií. Pokles medzi týmito rokmi predstavoval 62,1 % z celkového poklesu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 35 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 44,5 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 18 tis. EUR. Vzhľadom na pokles počtu organizácií a nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.

Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 15 Výroba kože a kožených výrobkov v rokoch 2010 až 2018 v SR
Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet organizácií v divízii 15 Výroba kože a kožených výrobkov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 55 organizácií, čo predstavuje nárast o 14,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2017 a 2018, kedy vzniklo 67 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 121,8 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 285 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 22 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 339 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií aj nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že výroba kože a kožených výrobkov si udržiavala rastúci trend a nové organizácie prispeli aj k rastu tržieb.

Špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bola počas celého sledovaného obdobia vyššia ako celoslovenský priemer, pričom rozdiel vo výške nezamestnanosti sa v dôsledku COVID-19 ešte zvýšil. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji, avšak práve v tomto kraji bol počas sledovaného obdobia zaznamenaný jej najvýraznejší pokles. Divízia 13 Výroba textilu zaznamenala nárast počtu organizácií, ako aj zvýšenie tržieb na jednu organizáciu, s maximom tržieb v roku 2015. V divízii 14 Výroba odevov počet organizácií klesal a výška tržieb naopak rástla. Divízia 15 Výroba kože a kožených výrobkov mala mierne rastúci vývoj, pričom počet organizácií a výška tržieb na jednu organizáciu spolu korelovali.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.