Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba textilu,
• Výroba odevov,
• Výroba kože a kožených výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 menej ako 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.

Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože k 31. 10. 2021

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože si viac ako štyri pätiny (t. j. približne 83 %) sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovali strednú úroveň zručností, menej ako jedna desatina (9 %) si vyžadovala nízku úroveň zručností a vysokú úroveň zručností uplatňovalo približne 8 % sektorovo špecifických zamestnancov.

Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 2 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.

Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019

Počet UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože vplyvom pandémie COVID-19 od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 vzrástol približne o 380 osôb, t. j. o 13 %. Sektorovo špecifickí zamestnanci vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 85 %. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na vysokej úrovni zručností, a to iba 2 %. V sledovanom období sa počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil cca o 350 osôb, t. j. viac ako o 14 %. Počet UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na vysokej úrovni zručností sa v absolútnych počtoch zvýšil len minimálne, avšak z dôvodu nižšieho počtu UoZ v danej zručnostnej kategórii k východiskovému dátumu, t. j. k 31. 10. 2019, predstavoval relatívny prírastok viac ako 10 % východiskového stavu. Z hľadiska absolútneho prírastku boli zmeny na úrovni okolo 20 osôb zaznamenané v kategórii tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania s nízkou úrovňou zručností, čo zodpovedalo relatívnemu prírastku cca o 5 %.

V rámci vysokej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v priemere za celú SR cca 3 %, pričom z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov na danej úrovni zručností, resp. zamestnávateľských subjektov, sú konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa v regiónoch SR predmetom ochrany dôverných údajov. V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bola najvýraznejšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Bratislavskom kraji, nasledovanom Košickým a Žilinským krajom. V opačnom spektre sa nachádzali Banskobystrický a Trnavský kraj, nasledované Nitrianskym a Prešovským krajom. Sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, išlo iba o prírastok niekoľko UoZ s predchádzajúcou praxou v oblasti riadenia a supervízie textilnej a odevnej výroby.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021

Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla približne 36 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 21 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola v Trnavskom kraji, a to iba približne 5 %. Aj v Bratislavskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni, a to menej ako 7 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí bezprostredne pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:

• Šička odevnej a technickej konfekcie,
• Krajčír (okrem umeleckého),
• Strihač textilu.

Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože prejavila najmä v Bratislavskom, Košickom a Prešovskom kraji. Z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnancov na danej zručnostnej úrovni, resp. zamestnávateľských subjektov, podliehajú konkrétne hodnoty sledovaného ukazovateľa v krajoch ochrane dôverných údajov. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mal tiež návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trnavskom kraji. Celoštátny priemer, ktorý bol cca 16 %, svojou váhou výrazne znižoval aj Nitriansky kraj. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• Pomocný pracovník v kožiarskej a obuvníckej výrobe.

Zhrnutie za sektor

Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože sa vyznačoval viac ako 80 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 85 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na vysokej úrovni zručností, a to len cca 2 %. Zároveň bola u osôb s vysokými zručnosťami aj najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne 3 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania s vysokou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ iba 3 %. V prípade strednej úrovne zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 12 %, na nízkej úrovni zručností to bolo viac ako 16 %. V čase pandémie mal značný vplyv na situáciu v regiónoch SR aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:

• Šička odevnej a technickej konfekcie,
• Krajčír (okrem umeleckého),
• Pomocný pracovník v textilnej a odevnej výrobe,
• Strihač textilu,
• Pomocný pracovník v kožiarskej a obuvníckej výrobe.