Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože vznikajú zdravotné ohrozenia biologickými látkami, ako sú napríklad: kože, kožušina, srsť alebo bavlna. Tieto látky často obsahujú rôzne baktérie, plesne a roztoče. Je preto nevyhnutné používať vhodné konzervačné látky a taktiež prijať opatrenia na zníženie prachu a aerosólov na pracoviskách.

V súčasnosti už v sektore existuje množstvo technologických opatrení, ktoré vo významnej miere znižujú riziko alergií. Napríklad v prípade organických prachov, ktoré dráždia dýchacie sliznice, sa využíva možnosť automatizácie prác, pri ktorých dochádza k nadmernej prašnosti. Taktiež je možné pomocou ventilačných zariadení riadených automatickými senzormi zabezpečiť v prevádzkach odsávanie prachových častíc. Zdravotné riziká znižujú aj kvalitné respirátory s nanovláknami, avšak systematická údržba a upratovanie prevádzkových priestorov je bazálna nevyhnutnosť. Významná je aj aktívna prevencia, a to s cieľom na základe vyšetrení identifikovať osoby, u ktorých je riziko rozvinutia sa niektorého typu alergie.

Textil, odevy, obuv a spracovanie kože – v širšom kontexte ako súčasť sekundárneho sektora národného hospodárstva, sa vyznačuje prepracovaným systémom zaisťovania BOZP pre vysoký počet zamestnancov na strednej sektorovo-kompetenčnej úrovni, a to najmä v rámci hlavných tried zamestnaní SK ISCO-08:

• 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci,
• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.

Najvyšší počet pracovných úrazov, ktoré vznikli v danom segmente trhu práce, bol identifikovaný v nasledovných triedach zamestnaní SK ISCO-08:

• 81 – Operátori stacionárnych strojov a zariadení,
• 75 – Spracovatelia a výrobcovia potravinárskych výrobkov, výrobkov z dreva a odevov,
• 73 – Umeleckí a ruční remeselníci a tlačiari.

Medzi najpočetnejšie zamestnania v sektore patria šičky, ktoré sú vystavené viacerým rizikám súvisiacim s prácou na stroji v neprirodzenej polohe. Majú prevažne sedavé zamestnanie a vykonávajú monotónne pohyby, keďže často musia používať ovládací pedál, ktorý je umiestnený na zemi pod stolom. Z tohto dôvodu je do monotónneho pohybu zapojené celé telo – od chrbtice, cez ruky až po prácu nohy s pedálom. Po výrobný materiál sa často musia ohýbať, čo sú všetko faktory súvisiace so zvýšeným zdravotným rizikom. Tieto problémy sú riešené systematickým výskumom a vývojom, ktorého výsledkom sú pracovné stanovištia vybavené kvalitným sedadlom prispôsobeným potrebám vykonávanej práce, s optimálnou výškou pracovného stola a používaného zariadenia, ako aj s regulovateľnou vzdialenosťou ovládacieho pedálu. Ako prevenciu chorôb z pohybovej chudoby a preťažovania statickej časti pohybového aparátu je potrebné už pri plánovaní prevádzok správne vyberať pracovné pomôcky, pracovné prístroje a náležite vzdelávať pracovníkov.

Riziko poranenia ihlou je možné eliminovať prostredníctvom senzorov na ľudský pohyb, ktoré znemožňujú v takomto prípade stroju pokračovať v práci. V tomto kontexte je možné spomenúť taktiež lis, ktorý môže spôsobiť rozdrvenie horných končatín. Aj tu problém úspešne rieši elektronický senzor, ktorý v prípade ohrozenia zamedzí stroju dokončiť devastačný pohyb, rovnako ako aj spúšťací vypínač stroja, ktorý sa musí zapnúť z dvoch vzdialených bodov súčasne, čo núti pracovníka použiť pritom obidve ruky naraz a stroj nemôže poraniť jednu z nich. Z vyššie uvedeného vyplýva dôležitosť a prínosy automatizácie a mechanizácie výroby s osobitným zameraním na BOZP.

Z hľadiska ergonómie ešte možno spomenúť nové metódy vývoja, vizualizácie a tvarovania nástrojov, ako sú nože alebo nožnice, s ktorými pri hrubých látkach alebo koži pracujú zamestnanci s vyvinutím väčšej sily. Časté a monotónne opakovanie takýchto pohybov môže postupne viesť k poškodeniu dlane a následným bolestiam, čomu sa dá zamedziť práve používaním ergonomicky tvarovaného náradia.

Chemické riziká sa v sektore vyskytujú najmä pri rôznych farbiarskych prácach, či už ide o textilné alebo kožené materiály. Zvýšené riziko predstavujú farbivá, resp. ďalšie chemikálie, ako napríklad formaldehyd, ktorý sa nachádza v permanentných lisoch alebo rôzne rozpúšťadlá, pomocou ktorých sa z materiálov odstraňujú neželané škvrny. Výroba spojená s chemickými prostriedkami si vyžaduje odvetrávanie a klimatizáciu, pričom treba predchádzať situáciám, keď je vynútená pozícia pracovníka priamo pod nesprávne nastavenou klimatizačnou jednotkou a potom môže dochádzať k podchladeniu.