Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Výroba textilu, Výroba odevov, Výroba kože a kožených výrobkov. Vzhľadom na to, že v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože sú zaradené tri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že z hľadiska štruktúry sektorov NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v  rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože  predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 40 až 44 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 18,5 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 výrazne vzrástol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 17,5 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo taktiež zreteľný nárast. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 6,29 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, a to o približne 6,1 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 6,3 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 4,5 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 19,4 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 19,2 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, čo predstavovalo cca 16,2 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore. Špecifikom demografického vývoja v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v období rokov 2010 až 2019 bolo výrazné zníženie podielu žien vo vekových kategóriách 35 až 39 rokov, resp. 30 až 34 rokov, a to súčasne so zvýšením podielu žien vo veku 55 a viac rokov.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 15,7 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 12,5 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 35 až 39 rokov, a to s podielom približne 11,9 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí taktiež porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 40,6 % na približne 22,3 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 59,4 % na cca 77,7 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 48,8 % na približne 42,5 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 51,2 % na cca 57,5 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako výrazné zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 15,1 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Početnosť ekonomických subjektov v tomto sektore sa lokalizuje primárne do Trenčianskeho a Prešovského kraja. V prípade Trenčianskeho kraja je možné hovoriť o významnej tradícii, keďže Trenčín bol nazývaný tiež „mestom módy“ a do oblasti Hornej Nitry sa koncentrovala aj v minulosti rozsiahla výroba obuvi. Prešovský kraj má tiež tradíciu v oblasti textilu a kožiarstva a v súčasnosti ťaží aj z toho, že v rámci kraja je disponibilná pracovná sila s nižšími mzdovými požiadavkami, preto má kraj vďaka lacnejšej pracovnej sile oproti iným krajom SR konkurenčnú výhodu. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože bol v Bratislavskom kraji za rok 2019 najvyšší podiel osôb (a to približne 80,7 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je družstevné a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 14,8 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol cca 4,2 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 53,7 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 36,8 %. Na tretej pozícii boli s podielom 9,5 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 47,2 %. Títo zamestnanci boli s 32 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 20,8 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 67,4 %. Za nimi nasledovali s podielom približne 18,0 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom cca 8,5 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v zahraničných ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 48,9 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so súkromným tuzemským vlastníctvom, a to s podielom 33,4 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval 13,2 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 39,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (39,6 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel cca 14,7 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože s podielom približne 50,0 % dominovali zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 29,1 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. V ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom bolo zamestnaných približne 11,6 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch dosiahli približne 59,3 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 21,9 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 15,6 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
Poznámka: Podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde v sektore v rámci Bratislavského kraja má dôverný charakter.

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol približne 92,8 %. Za Banskobystrickým krajom sa nachádzal s podielom približne 90,7 % Trnavský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 88,2 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy v Nitrianskom kraji (76,8 %) a Žilinskom kraji (79,8 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože, a to na úrovni cca 784 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Žilinskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Žilinský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 757 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Prešovský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 724 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Trnavský kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 585 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Banskobystrickom kraji (cca 639 EUR) a v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 645 EUR.