CHARAKTERISTIKA VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ V OBLASTI EKONOMICKÝCH VÝSLEDKOV, ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA V SEKTOROVEJ ŠTRUKTÚRE NSP/SRI

Sektor textil, odevy, obuv a spracovanie kože

Sektor je hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 13 Výroba textilu, 14 Výroba odevov, 15 Výroba kože a kožených výrobkov.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 13 Výroba textilu v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 13 Výroba textilu medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 4,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 6,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2010, kedy to bolo približne 9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2009, pričom v tomto roku to bolo približne 1,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 13 Výroba textilu medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,9 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 4,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 8,1 tis. EUR na zamestnanca. Minimum z roku 2009 dosiahlo úroveň približne 2,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 14 Výroba odevov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok v prepočte na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 14 Výroba odevov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 2 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 1,8 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 3,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota, a to záporná, bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne – 0,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Keďže pridaná hodnota bola v rokoch 2008 a 2009 nižšia ako osobné náklady a dane spolu, hrubý prevádzkový prebytok vykazoval záporné hodnoty.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 14 Výroba odevov medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 0,1 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 0,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2015, a to na úrovni 1,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2008 dosiahlo úroveň približne 0,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Hrubý prevádzkový prebytok a hrubé hmotné investície vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 15 Výroba kože a kožených výrobkov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 15 Výroba kože a kožených výrobkov medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 1,8 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 3,7 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 5,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne 1,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 15 Výroba kože a kožených výrobkov medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 1,2 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 1,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2015, a to na úrovni 2,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 0,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 13 Výroba textilu v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 13 Výroba textilu k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 9,4 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,06 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 60,4 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2014, a to na úrovni 240,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 8,2 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,53 %, s výrazným maximom v roku 2014, a to na úrovni približne 2,04 % a minimom v roku 2008 (približne 0,08 %).

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 14 Výroba odevov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2009 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 14 Výroba odevov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 3,6 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov znížil o približne 0,04 percentuálneho bodu. Na základe toho možno skonštatovať, že v tejto divízii sa mierne zvýšila intenzita využívania agentúrnych služieb pri získavaní pracovných síl. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 3,6 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 13,5 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2008, kedy to bolo približne 0 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,04 %, s maximum dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 0,16 % a minimom v roku 2008, ktoré dosiahlo zanedbateľnú hodnotu.

Platby agentúram za sprostredkovanie pracovných síl vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov a vzhľadom k osobným nákladom v divízii SK NACE Rev. 2 15 Výroba kože a kožených výrobkov v rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 15 Výroba kože a kožených výrobkov k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 132,7 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 1,04 percentuálneho bodu. Na základe toho možno skonštatovať, že v tejto divízii sa mierne zvýšila intenzita využívania agentúrnych služieb pri získavaní pracovných síl. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 87,3 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2014 na úrovni 200,9 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2009, kedy to bolo približne 3,1 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,8 %, s maximom dosiahnutým v roku 2014, a to na úrovni približne 1,85 % a minimom v roku 2009 (približne 0,03 %).

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože podľa pohlavia a úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 31. 1. 2020

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože bolo zo súhrnného počtu 3 494 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 83,3 % žien a 16,7 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ ženy s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 2 137 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 39 muži s vyššími úrovňami EKR.

Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Košickom kraji, a to 118 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 86 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora mali len dvaja z nich nižšie úrovne EKR.

Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji, a to 37. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 33 osôb. Minimálny počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Bratislavskom kraji.

UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 12. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorých bolo 10. Na druhej strane v Banskobystrickom kraji takýto UoZ evidovaní neboli.

V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich počet predstavoval 707 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 453. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len minimum UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.

UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo 238 v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 108 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Bratislavského kraja, a to 14 osôb.

UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Prešovskom kraji, kde ich bolo evidovaných 17. Za nimi v poradí nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Trenčianskeho kraja, a to s početnosťou 14 UoZ. Na druhej strane v Bratislavskom kraji a sektore predstavovali UoZ – ženy len minimum osôb.

Vzdelanostné špecifiká odmeňovania v sektore textil, odevy, obuv a spracovanie kože v členení podľa Európskeho kvalifikačného rámca za rok 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci sektora textil, odevy, obuv a spracovanie kože dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 867 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 762 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 88 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 908 EUR, a to bolo približne 105 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 605 EUR mali zamestnané osoby z vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 185 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel priemernej mesačnej hrubej mzdy medzi vyššie uvedenými skupinami osôb predstavoval 843 EUR, resp. 97 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.

Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Košickom kraji. Naopak, v Bratislavskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli.

U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Košickom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Trnavskom kraji. Pokles zaznamenal Žilinský kraj a Bratislavský kraj.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Košickom kraji. Pomerne značný nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Trnavskom kraji, avšak v Žilinskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli, podobne ako v Bratislavskom kraji.