Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

  • Výstavba budov,
  • Inžinierske stavby,
  • Špecializované stavebné práce,
  • Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy,
  • Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k  31. 12. 2020 približne 4,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 tesnú väčšinu, a to približne 52,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. V sektorovej štruktúre NSP je sektor charakteristický prevažujúcim zastúpením strednej zložky ľudských zdrojov a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 10,0 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia od 31.12.2019 do 31.12.2020
Zdroj: Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o cca 30,0 %. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 26,6 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o cca 44,0 %. Vývoj v sektore prirodzene podlieha vysokej sezónnosti. Najvyšší podiel na počte sektorovo špecifických UoZ mali jednoznačne zamestnania z hlavnej triedy zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 8 300 osôb, resp. 51,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 32,0 % (cca 5 100 osôb) a mladších približne 17,0 % (cca 2 700 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 2 760 osôb (cca 50,0 %), počet starších UoZ o 1 300 osôb, resp. o 35,0 % a mladších UoZ o menej ako 900 osôb (cca 47,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

  • sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia,
  • sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v dvoch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý aj vplyvom zimného útlmu stavebnej činnosti na konci roka presiahol 27,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom a Košickom kraji, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 1,9 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 26,2 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v susednom Košickom kraji, kde dosiahol 15,9 %. Priemer sektora prekročil ešte Banskobystrický kraj. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 1,8 %. Situácia v sektore bola na konci roku 2019 ovplyvnená taktiež sezónnosťou a návratovou migráciou pracovných síl do menej rozvinutých regiónov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Košickom kraji, kde dosiahla 15,6 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 14,2 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu), a to iba 1,6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch, kde zvýšené počty UoZ v čase zimného útlmu stavebných prác tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, za ním nasledoval Košický kraj a Banskobystrický kraj. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom aj v náročnom pandemickom období dosiahla iba 3,3 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch (Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom aj Žilinskom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 29,6 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výrazne prekročený aj v Košickom a Banskobystrickom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to cca 2,6 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP, Ústredie PSVR, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Prešovskom, Košickom, Žilinskom, Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (23,2 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 2,7 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 8,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší medziročný nárast zaznamenaný v Nitrianskom kraji, a to o cca 13,2 p. b. Podstatne lepšie z hľadiska zmeny (nie úrovne) miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Prešovský kraj, kde vďaka tvorbe nových pracovných miest jej hodnota medziročne poklesla o cca 2,7 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

  • Pomocný pracovník na stavbe budov,
  • Iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
  • Murár,
  • Stavebný montážnik jednoduchých stavieb,
  • Umývač (v stavebníctve).

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 5,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Žilinskom kraji, a to približne o 9,9 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 0,8 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

  • Pomocný pracovník na stavbe budov,
  • Murár,
  • Iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
  • Stavebný montážnik jednoduchých stavieb,
  • Tesár.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 4,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Prešovskom kraji,
a to približne o 9,0 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších nachádzal Bratislavský kraj, kde zvýšenie predstavovalo iba 1,1 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

  • Pomocný pracovník na stavbe budov,
  • Murár,
  • Iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
  • Zametač a podobný pomocník,
  • Tesár.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora stavebníctvo, geodézia a kartografia bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 52,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 41,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 7,0 %. V sektore teda k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 8 300 osôb, resp. 51,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 32,0 % (cca 5 100 osôb) a mladších približne 17,0 % (cca 2 700 osôb). V období od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 2 760 osôb (cca 50,0 %), počet starších UoZ o 1 300 osôb, resp. o 35,0 % a mladších UoZ o menej ako 900 osôb (cca 47,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa v strednej a staršej vekovej kategórii zvýšila približne vyrovnane, najvýraznejšie vzrástla u mladších do 29 rokov (bolo ich relatívne málo, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Sektorovo špecifická nezamestnanosť zasiahla najmä Prešovský, Košický, Banskobystrický a Žilinský kraj, kde zvýšené počty UoZ v čase zimného útlmu stavebných prác tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. Pandémia sa vo všetkých vekových kategóriách prejavila najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a v hlavnej triede 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.