Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V rámci sektorovej štruktúry NSP/SRI možno sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály charakterizovať ako sektor s najnižším početným zastúpením divízií. V sektore sa nachádza jedna divízia SK NACE Rev. 2 a názov tejto divízie je nasledovný: Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov.

Najvýznamnejšie očakávané disparity v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály v období 2020-2025

Zdroj: TREXIMA Bratislava

Najvyššia dodatočná potreba pracovných síl do roku 2025 v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa očakáva v zhluku zamestnaní SKLÁRSKA VÝROBA. V tomto zhluku v SR bude potrebné dodatočne doplniť približne 600 osôb. Na trhu práce je však potrebné počítať aj s príchodom absolventov stredných a vysokých škôl z príslušných odborov vzdelania. Očakáva sa, že do roku 2025 príde na trh práce menej ako 10 absolventov, ktorí ukončia vzdelávanie v niektorom z korešpondujúcich odborov vhodných na výkon zamestnaní patriacich do tohto zhluku zamestnaní. V zhluku SKLÁRSKA VÝROBA v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa do roku 2025 očakáva dodatočná potreba pracovných síl na úrovni 500 osôb. Zároveň z celkového počtu absolventov prichádzajúcich na trh práce zo zhluku korešpondujúcich odborov vzdelania možno očakávať, že v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály sa z nich uplatní minimálny počet. Do roku 2025 sa v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiál v tomto zhluku očakáva nedostatok absolventov.

Efektívne uplatňovanie ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI je nevyhnutné na zvyšovanie produktivity podnikových procesov, čo sa z ekonomického hľadiska prejavuje najmä vo vývoji finančno-ekonomických výsledkov zamestnávateľských subjektov. V oblasti produktivity boli do predkladanej priebežnej správy zvolené dva kľúčové finančno-ekonomické ukazovatele, pričom ide o tržby za vlastné výkony a tovar a pridanú hodnotu v cenách výrobných nákladov. Ďalej bol vyčíslený percentuálny podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar, ako aj na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov. Vývoj dosahovaných hodnôt v príslušnej kategórii SK NACE Rev. 2 v rokoch 2008 až 2018 prezentujú nasledujúce grafy.

Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar a vývoj podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar v divízii 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov v rokoch 2008 až 2018

Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V divízii 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar počas sledovaného obdobia zaznamenal pokles o 45,7 mil. EUR. Priemerná hodnota tržieb za vlastné výkony a tovar bola medzi rokmi 2008 až 2018 na úrovni 1,7 mld. EUR, pričom maximum z roku 2008 predstavovalo 2,0 mld. EUR a minimum z roku 2013 bolo 1,4 mld. EUR. Najvýraznejší výkyv počas sledovaného obdobia bol z hľadiska tržieb za vlastné výkony a tovar zaznamenaný medzi rokmi 2008 a 2009, kedy došlo k poklesu o 554,2 mil. EUR.

V tejto divízii vykázal podiel osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar rastúci trend, pričom rozdiel medzi rokmi 2008 a 2018 dosiahol hodnotu 2 p. b. V sledovanom období prišlo k rôznym medziročným výkyvom, pričom najvýraznejším rozdielom bol nárast podielu osobných nákladov medzi rokmi 2008 a 2009, ktorý predstavoval 2,7 p. b. Pri pohľade na celé sledované obdobie bola maximálna hodnota podielu osobných nákladov na tržbách za vlastné výkony a tovar dosiahnutá v roku 2009, a to 16,6 %. Na druhej strane minimum z roku 2008 predstavovalo 13,9 % a priemer za celé obdobie bol 15,6 %.

Vývoj pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov a vývoj podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov v divízii 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov v rokoch 2008 až 2018

Zdroj: ŠÚ SR, databáza DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Ďalším sledovaným ukazovateľom je pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov, ktorej priemerná výška bola počas sledovaných rokov 476,2 mil. EUR. Výška pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov sa pohybovala od 396,6 mil. EUR v roku 2012 do 630,4 mil. EUR v roku 2008. Celkový trend vývoja pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol klesajúci, pričom nárast predstavoval 76,2 mil. EUR. Najvyšší medziročný výkyv výšky pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov bol zaznamenaný medzi rokmi 2008 a 2009, pričom zníženie predstavovalo 216 mil. EUR.

Posledným sledovaným ukazovateľom produktivity v tejto divízii je podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov, ktorý medzi rokmi 2008 a 2018 celkovo vzrástol, a to o 12,1 p. b. Počas sledovaných rokov 2008 až 2018 nastali rôzne medziročné výkyvy, najväčšou zmenou bol nárast podielu osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov medzi rokmi 2008 a 2009, ktorý dosiahol 14,1 p. b. Najvyšší podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v cenách výrobných nákladov z hľadiska celého sledovaného obdobia bol dosiahnutý v roku 2012, a to 61,7 %. Najnižšia hodnota vo výške 44,4 % bola zaznamenaná v roku 2008 a priemerná hodnota dosiahla 55,0 %.

V porovnaní s hodnotami finančno-ekonomických ukazovateľov dosahovanými v sektorovej štruktúre NSP/SRI v rokoch 2008 – 2018 sa divízia 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov vyznačuje podpriemernou úrovňou tržieb za vlastné výkony a tovar. Úroveň pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov je v tejto divízii nižšia, ako je celoslovenský priemer za jednu divíziu. Zároveň je divízia charakteristická nadpriemerným podielom osobných nákladov na tržbách a súčasne nadpriemerným podielom osobných nákladov na pridanej hodnote.

V sektore sa uplatní značná časť absolventov (30,0 %), ktorí ukončili korešpondujúce odbory. Aj napriek tomu sa do roku 2025 očakáva v sektore nedostatok absolventov. V divízii 23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov trend z hľadiska tržieb a podielu osobných nákladov vzájomne negatívne koreloval, čo nevytvára optimálne podmienky pre budúcich absolventov z aspektu ich budúceho ohodnotenia.