Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály je aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradená jedna divízia klasifikácie SK NACE Rev. 2, a to Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov. Sektor sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály teda patrí k sektorom s najnižším počtom divízií (a to zhodne so sektorom hutníctvo, zlievarenstvo, kováčstvo, sektorom energetika, plyn, elektrina, ako aj so sektorom verejné služby a správa).

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály za roky 2010 a 2019

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 45 až 49 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 14,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, pričom ich podiel oproti roku 2010 mierne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli osoby vo veku 40 až 44 rokov, pričom ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 13,9 %. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal medzi rokmi 2010 a 2019 vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 2,0 p. b. Pomerne výrazne v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, a to o približne 1,9 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 60 a viac rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 5,4 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 1,3 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 45 až 49 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 16,2 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 50 až 54 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 15,4 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov, čo predstavovalo cca 13,7 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov, kde sa nachádzalo približne 14,1 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 45 až 49 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 13,3 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 50 až 54 rokov, a to s podielom približne 13,1 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 36,8 % na približne 33,1 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 63,2 % na cca 66,9 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 39,6 % na približne 38,1 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 60,4 % na cca 61,9 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 2,0 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Sektor sa regionálne viaže na prírodný potenciál výskytu vhodných materiálov a infraštruktúru špecializovanú na produkciu sklárskych, keramických a minerálnych výrobkov. Z hľadiska početnosti ekonomických subjektov a súčasne aj zamestnancov sú v SR na najvyšších úrovniach evidovaných početností Bratislavský a Banskobystrický kraj. Zvýšená početnosť ekonomických subjektov v kombinácii so zvýšeným počtom zamestnancov je tiež v Trenčianskom a Trnavskom kraji. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály bol v Bratislavskom kraji najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 59,5 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 29,2 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji súkromné tuzemské ekonomické subjekty, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 11,3 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 53,4 %, evidovaný v ekonomických subjektoch v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol 29,0 %. Na tretej pozícii boli s podielom 17,6 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 67,5 %. Títo zamestnanci boli s 21,6 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 10,9 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo zahraničné a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 52,2 %. Za nimi nasledovali s podielom 47,1 % zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom cca 0,7 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 90,7 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 8,7 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval cca 0,6 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 49 %-ný podiel na zamestnanosti v sektore a kraji. Výraznejší podiel (30,8 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom. Zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch predstavovali podiel 17,1 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály s podielom približne 51,3 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 32,0 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 16,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch dosiahli približne 47,5 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a ich podiel predstavoval približne 29,5 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom, úhrnne zamestnávali približne 23,1 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Prešovskom kraji, kde dosiahol približne 85,2 %. Za Prešovským krajom sa nachádzal s podielom približne 84,3 % Banskobystrický kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 83,5 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trnavskom kraji, a to približne 66,0 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Žilinskom kraji (76,2 %) a Trenčianskom kraji (76,2 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore sklo, keramika, minerálne výrobky, nekovové materiály, a to na úrovni cca 900 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Trnavskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Trnavský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 854 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Nitriansky kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 805 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Košický kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 575 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Banskobystrickom kraji (cca 679 EUR) a v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 693 EUR.